Prečo je účinnosť vakcín proti influenze neúčinná?

Publikované: 28. októbra 2018, 8:44
Autor článku: Dr. Kazai Anita (koncept,07.XI.2017)
Preklad: Ing. Imrich Galgóczi

V štúdii vedcov inštitútu Sripps Research Institute, zverejnenej v PLOS Pathogens odhalili, čo je vysvetlením nízkej efektivity vakcín proti influenzii.

Ako vedci inštitútu Sripps Research Institute v štúdii píšu, v posledných rokoch sa zhoršila účinnosť vakcín proti sezónnej chrípke (Nicholas C. Wu a spolupracovníci: A structural explanation for the low effectiveness of the seasonal influenza H3N2 vaccine. PLOS Pathogens), najmä v zložke H3N2, čo je hlavným problémom verejného zdravia na celom svete. Zatiaľ čo účinnosť očkovania proti H1N1 proti sezónnej chrípke bola oproti H1N1pdm09 67% oproti 73% proti H1N1pdm09 a 54% proti typu B, účinnosť očkovania proti H3N2 bola iba 33%.

Štúdia ukázali, že nízka účinnosť očkovacej látky proti H3N2 môže byť spôsobená s tým, že produkcia(výroba vakcín) je viazaná na vajíčka. Produkcia vakcíny vo vajíčkach je nákladovo efektívna, avšak počas tohoto procesu sa vyselektujú také vírusy, ktoré v chorioallantoínovej membráne vajíčka, sa väčšinou viažu s vtáčimi receptormi a ich spojenie s ľudskými receptormi sa čoraz viac zhoršuje a v procese adaptačných zmien antigénnych oblastí vírusu sa výrazne zhoršuje antigénnosť vakcín. Wu a spol. v tejto štúdii odhalili tie štrukturálne a biofyzikálne mechanizmy, ktoré stoja v pozadí zhoršovania účinnosti.

Zdroj: 123fr.com

Ako uvádzajú výskumníci, ľudské protilátky s najväčšou pravdepodobnosťou rozpoznávajú skôr hemaglutinínový glykoproteín (HA) vírusu, ale toto antigénne miesto má vysokú toleranciu voči mutácii, a preto vírus môže ľahko uniknúť imunitnému systému prirodzeným spôsobom. Väzbové miesto receptora (RBS) vírusu je pomerne konzervatívne, ale pri pomerne nízkej mutačnej úrovni zostáva funkčnou a vyhýba sa detekcii ako protilátka. To všetko sťažuje výrobu vakcíny proti chrípke a vedie k tomu, že hoci očkovaciu látku začali vyrábať v USA už pred 70 rokmi, úplná a široká škála ochrana očkovaním sa zatiaľ zdá byť nemožná.

Wu a spol. za pomoci röntgenovej kryštalografie preukázala, že antigénne epitopy subtypu H3 sa menia v oveľa väčšej miere počas kultivácie vajíčok, ako v prípade iných typoch chrípky, ďalej prevalencia vírusov s modifikovanými epitopmi je taká vysoká, že zabraňuje tvorbe účinnej imunitnej odpovede (väzba protilátok sa znižuje o tri rády). Ďalším problémom je, že vajíčka sa používajú nielen na výrobu vakcíny, ale aj na produkciu vírusu z klinických izolátov v predošlom kroku, čo vedie k tomu, že ešte pred výrobou vakcín sú už prítomné také vírusy, ktoré sa adaptovali na vajíčka a majú zmutovaný hemaglutín (Wu a preukázali nízku účinnosť vakcín ešte pred začatím výroby vakcín, ktorej príčinu je prítomnosť už zmutovaných HA).

Posledný autor štúdia Ian Wilson vyhlásil: je potrebné vyrábať vakcínu proti chrípke inými prostriedkami, ako je napríklad bunková metóda, kde vírus treba kultivovať v bunkách cicavcov, alebo treba vyrobiť vakcíny s rekombinanovanými proteínmi HA.

Ing. Imrich Galgóczi

Pridaj komentár