Učme sa z minulosti: hormónová náhradná terapia

Publikované: 1. novembra 2018, 16:23
Zdroj: Dr. Ian Harris: Lessons from history #13: Hormone replacement therapy
Preklad článku Gábora Szendiho: Ing. Imrich Galgóczi

Bohužiaľ aj dnes gynekológovia odporúčajú hormonálnu substitučnú terapiu s doprovodným textom, že „nové lieky už nie sú nebezpečné“ a že „nízka dávka“ alebo „krátkodobá“ majú iba pozitívne účinky. Keď už raz hormonálne tablety vyrobili, niekto ich musí aj brať, všakže.

O HRT pre postmenopauzálne ženy už dlho tvrdia, že znižuje riziko kardiovaskulárnych ochorení, ako sú srdcové choroby a mŕtvica. Zdá sa, že je to uveriteľné, pretože výskyt týchto ochorení u žien po menopauze sa prudko zvýšil, čo naznačuje, že ženské hormóny mali istý druh ochranného účinku proti týmto ochoreniam. Predpoklad bol podporený mnohými pozorovacími štúdiami, takže v 80. a 90. rokoch lekári predpísali hormonálnu substitučnú liečbu pre ženy v meniacom sa veku. Avšak neskôr, randomizované placebom kontrolované štúdie na veľkej vzorke nepotvrdili tento predpoklad a konštatovali, že nemajú žiadny priaznivý účinok na kardiovaskulárne ochorenia. Tak ako to bolo doteraz, pozorovacie štúdie znova preceňovali účinnosť liečby, ktorej praktické uplatnenie sa zvyčajne uskutočnilo skôr, ako boli dostupné konečné výsledky výskumu.
[/tab]

Ako sa začal tento príbeh?
V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch bolo používanie hormonálne substitučných produktov vo veľkej miere podporované čiastočne na základe teoretických úvah a pozorovaní. Dokonca boli publikované aj knihy v tejto téme, ale aj z názvu článkov zverejnené v tej dobe bolo vidieť, čo bolo podstatou správy: „Nebezpečenstvo pre ženy po neliečenej menopauze alebo dôležitosť zachovania adekvátnej hladiny estrogénu od puberty po hrob „.
Existuje niekoľko dôvodov, prečo predpisovali užívať pre mnoho žien v premennom veku substitučné hormonálne lieky, počnúc minimalizovaním rizika osteoporotických zlomenín, cez zníženie súvislostí z menopauzálneho nepohodlia končiac prevenciou ochorení žien srdcového pôvodu. A naozaj, na základe štúdie z roku 1991 (ne-randomizovaná a nie-placebo-kontrolované (ktorú môžete prečítať tu: https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/009174359190006P), použitie hormonálnych náhradných liečiv u žien znižuje riziko kardiovaskulárnych ochorení o polovicu.
Samozrejme, keďže tu boli vyložene len pozorovania, ukázalo sa, že údaje neboli úplne spoľahlivé. Ale srdečný vplyv HRT sa zdal byť taký zrejmý, že autori sa nakoniec rozhodli, že nedošlo k žiadnej chybe.

Placebo kontrolované štúdie
Avšak placebom kontrolované štúdie na veľkej vzorke (dve hlavné štúdie USA , predovšetkým -Women’s Health Initiative – Iniciatíva pre zdravie žien, https://www.nhlbi.nih.gov/science/womens-health-initiative-whi
) nepreukázali pokles výskytu infarktu myokardu v okruhu s HRT, ale naznačili zvýšenie rizika mozgovej príhody, hlbokej žilovej trombózy a rakoviny prsníka. Zverejnenie týchto skutočností v roku 2000 viedlo k dramatickému zníženiu používania hormonálnych náhradných prípravkov.
Mnohí si mysleli, že výsledky pozorovacích štúdií mohli byť skreslené tým, že lekári väčšinou predpisovali pre zdravé ženy hormonálne náhradné produkty (čo zlepšilo výsledky pre používateľov HRT), a s menšou pravdepodobnosťou predpisovali pre tých, ktorí patril k vysoko rizikovej skupine kardiovaskulárnych ochorení (to tiež zlepšuje obraz užívateľov HRT).
O tom ešte stále polemizujú, či v rozdieloch výsledkov medzi pozorovacími a placo štúdiami, mohli zohrávať úlohu typy užívaných hormonálnych doplnkov, a ich časovanie a veľkosť dávky po menopauze. Jedna vec je istá: priaznivé účinky HRT boli nadhodnotené pozorovacími štúdiami.

Medikalizácia
Tu opäť sa deje to, že prirodzený proces, tentokrát menopauzu, sa snažia „liečiť“. V našich (veľmi „ľudských“) štúdiách, v snahe objasniť vzťahy príčina-účinok, ktorých zázemie treba hľadať v minulosti, sme našli, že menopauzu spájali s hriechom , resp. s neurózou (viac tu: http://psycnet.apa.org/record/1984-14358-001 ). Avšak vedecké skúmanie funkcie hormónov a biologické príčiny menopauzy viedli lekárov k tomu, že lekári začali manažovať menopauzu ako „chorobu“ a hovorili, že je to stav nedostatku hormónov. A to teda, ak lekári majú p prístup k spôsobu liečby (menovite hormonálna náhrada, bez ohľadu na to, ako je zjednodušená, naivná, neúčinná alebo dokonca škodlivá), potom majú pocit nutnosti, aby medikalizovali proces v záujme toho, aby ho udržali v ruke a pod kontrolou.. K problému prispeli aj farmafirmy tým, že v ich mene písali články, z ktorých vyznievali chválospevy o priaznivých účinkoch hormonálnej substitučnej liečby, pričom nebezpečenstvá bagatelizovali – ako je vo všeobecnosti zvykom, že však.

Súhrn
Diskusie o hormonálnej substitučnej „terapii“, ako je napríklad menopauza, sa stále diskutuje. Na čo som chcel upozorniť týmto článkom je, že ak v tejto téme sa spoliehame výhradne na pozorovacie štúdie, v tom prípade preceňujeme výhody hormonálnej náhrady a podceňujeme nebezpečenstvá. Použitie týchto látok (hormonálna substitúcia) bola v širokom okruhu rozšírené už pred tým, ako vykonali randomizované placebo kontrolované štúdia.

Pridaj komentár