Paleo strava a vysoký krvný tlak

Publikované:11.nov.2018,10:52
Zdroj:Szendi–Mezei: Výňatok z knihy: Paleolitná kuchárska kniha
Preklad:Ing. Imrich Galgóczi

O vysokom krvnom tlaku si myslíme, že je súčasťou staroby. U prírodných ľudí je vysoký krvný tlak neznámy. Rozdiel nerobí odlišná úroveň stresu, ale skôr rozdielne stravovanie.

O vysokom krvnom tlaku hovoríme vtedy, keď úrovne systoly a diastoly prekročia hranicu 130/85 mmHg, a za optimálnu považujú 120/80 mmHg, alebo ešte menej ( Lindberg, 2010). Vysoký krvný tlak, sa dotýka aspoň 30% západnej civilizácie. Je rysom moderného života, že za prirodzené považujú postupne pribúdajúcu úroveň krvného tlaku, s pribúdajúcimi rokmi. Toto u prírodných ľudí nie je tak. U prírodných ľudí v štyridsiatke, je priemerný krvný tlak 105/65, a počas ich života sa táto hodnota nemení ( Lindberg a spol.,2003). To ale nemá genetický dôvod, pretože ak domorodec prejde na západný spôsob stravovania, aj u neho sa tak isto vytvorí vysoký krvný tlak, podobne ako u západného človeka. Vysoký krvný tlak môže mať veľa dôvodov, tento článok sa bude zaoberať predovšetkým tzv. primárnou alebo esenciálnou hypertenziou, lebo táto je najrozšírenejšia, a najviac súvisí so stravovaním.

Príjem soli a vysoký krvný tlak
V očiach verejného zdravotníctva sa soľ stala takým istým mýtusom, ako tuky a cholesterol, a je tak isto nezmyselné považovať soľ za dôvod vysokého krvného tlaku, ako cholesterol za kardiovaskulárne a cievne choroby. Mýtus soli, sa zrodil podobne, ako mýtus cholesterolu: z niekoľko týždňových experimentov na zvieratách, vyvodili ďalekosiahle dôsledky na človeka. Dôkaz o tom, že sama konzumácia soli nespôsobuje vysoký krvný tlak, je rad vyšetrení u kmeňov Kuna. Títo ľudia majú vyložene nízky krvný tlak, napriek tomu, že konzumujú podobné množstvo soli – denne 10-20 gramov -, ako ľudia západnej civilizácie. Na genetické dôvody sa nemožno odvolávať, pretože ľudia tohto kmeňa, po prechode na západný spôsob stravovania, mali tak isto vysoký krvný tlak, ako západní ľudia (McCullough a spol., 2006). Podobne nenašli spojitosť medzi konzumáciou soli a krvným tlakom, keď porovnali spôsob stravy 48 kmeňov, vo vyšetrení INTERSALT ( INTERSALT, 1988). Výskumníci chceli dokázať pôsobenie soli, ale namiesto toho dostali dobre známu súvislosť: vysoký krvný tlak silne determinuje obezita a konzumácia alkoholu. Programy, smerujúce na zníženie konzumácie soli, dosiahli smiešny pokles -2-4 mmHg- krvného tlaku (Midgley a spol., 1996; Graudal a spol., 1998). Ale oproti predpokladom o negatívnom pôsobení soli veľa vyšetrení dokázalo to, že malá konzumácia soli, je vyložene nebezpečná. Škótsky program – Výskum Srdca-, dospel k záveru, že konzumácia soli sa ukázala ako ochranný faktor pri akomkoľvek úmrtí, vrátane aj srdcovo cievnych úmrtí (Tunstall-Pedoe a spol., 1997).

K tomu istému výsledku sa dopracovali aj vo vyšetrení, trvajúca päť rokov, v prípade u 21000 ľudí (Alderman a spol., 1998). Počas osem ročného sledovania, kt. bolo v r. 201 sledovania Ďalšie vyšetrenie v r. 2011 v sledovacom období 8 rokov u 3100 ľudí zistilo, že tí, ktorí konzumovali najmenej soli, zomreli so 60% -nou pravdepodobnosťou skôr, ako tí, ktorí konzumovali najviac soli. Vysoká konzumácia soli nesúvisela s vysokým krvným tlakom(Stolarz-Skrzypek a spol., 2011). Vedci, držiaci sa mimo soľnej hystérii, obyčajne majú taký názor na vec, že je nezmysel čakať akékoľvek zlepšenie krvného tlaku obyvateľstva od zníženej konzumácie soli, ale práve naopak, tvrdia, že je to nebezpečná hra so zdravím. Výsledky nepodporujú všeobecné zníženie konzumácie soli, dokonca ju považujú za nebezpečné. Kto ale má také pocity a skúsenosti, že zníženie konzumácie soli je pre neho priaznivé, toho nechceme odradiť od obmedzenia jej konzumácie.

Uhľohydráty (sacharidy) a krvný tlak
Keď sa zase pohneme od základov, t.j. pripomenieme, že medzi prírodnými ľuďmi je krvný tlak do konca ich života malý, zatiaľ u západnej populácii krvný tlak, s pribúdajúcimi rokmi, rastie, a 15-30% populácie trpí vysokým krvným tlakom, potom sa môžeme dostať k takej neobvyklej myšlienke, že aj krvný tlak môže súvisieť s konzumáciou rafinovaných uhľohydrátov. Na prvý pohľad to vypadá na pochabosť, veď za vinníka zvykli obviňovať soľ, cholesterol, stres a podobné veci, nie uhľohydráty.

U ľudí konzumujúcich rafinované uhľohydráty, a ich opakované vysoké úrovne inzulínu, skôr či neskôr vedú k nejakej inzulínovej rezistencii. U ľudí, trpiaci vysokým krvným tlakom, bez ohľadu na to, či trpia obezitou, alebo majú normálnu telesná váhu, dôsledne sa dá vykázať inzulínová rezistencia a hyperinzulinizmus (Rerrannini a spol., 1990; Passa, 1992). Podľa vyšetrení, polovička cukrovkárov trpí na vysoký krvný tlak, a tretina ľudí s vysokým krvným tlakom, má aj cukrovku (Cheung, 2010). V danom momente meraná inzulínová rezistencia, sa vyskytuje u ľudí s vysokým krvným tlakom v 50%-tách (Lima a spol., 2007). Takéto merania dokumentuje vždy len zachytený okamih, a nie konečný výsledok. Ak začneme sledovať skupinu ľudí, postupne pribudnú chorí „začiatočníci“(nový chorí pacienti, trpiaci na vysoký krvný tlak, u ktorý sa až neskôr vyvinie inzulínová rezistencia. U ľudí, trpiacich na vysoký krvný tlak, oproti ľuďom, s normálnym krvným tlakom, je dva aj pól-násobné riziko, že sa z nich stanú chorí na cukrovku (Khan a spol., 2006). S nárastom telesnej váhy, priamo úmerne narastá riziko vzniku vysokého krvného tlaku. Pokiaľ medzi ľuďmi, s normálnou telesnou váhou (kde sa za normálne považuje BMI < 25) má 15% ľudí vysoký krvný tlak, potom u ľudí s obezitou (BMI>30) je to už 42% ( Brown a spol., 2000). Z vyšetrení obéznych ľudí vysvitlo aj to, že obéznosť sama o sebe ešte neznamená vysoký krvný tlak, to nastane až vtedy, keď dôsledkom obezity sa vyvinie vysoká úroveň inzulínu (Lucas a spol., 1985). Práve preto, nie chudnutie, ale pokles inzulínovej rezistencie vedie k poklesu krvného tlaku (Blumenthal a spol., 2000). Po tomto už nie je prekvapujúce, že lieky, na potlačenie úrovne inzulínovej rezistencie, zároveň znížia aj výšku krvného tlaku (Guigliano a spol., 1993; Buchanan a spol., 1995).

V tejto veľkej kope informácií z telesní poriadok to, keď stanovíme spoločný ukazovateľ hyperinzulinizmu, inzulínovej rezistencie, cukrovky, obezity a vysokého krvného tlaku, ktorou je metabolický syndróm. To je príčinou každého symptómu. U západnej civilizácii, 35% strednej generácie, a 40% ľudí v pokročilom veku, trpí na metabolický syndróm (Cheung, 2010). Dôvodom vzniku metabolického syndrómu je zase konzumácia potravy -s vysokým obsahom rafinovaných uhľohydrátov – GI a GL (glycemic loading, čiže glykemické zaťaženie – vlastná poznámka).

Preto ju nazývajú syndrómom, lebo z uvedených charakteristík, nie bezpodmienečne sa vyskytnú všetky naraz, ale keby sa aj všetky naraz vyskytli, ani vtedy nie naraz, ale postupne jeden za druhým. Preto sa nedá povedať, že jeden spôsobuje druhý, ale každý má spoločný koreň: to, že z evolučného pohľadu ľudský organizmus nie je pripravený na konzumáciu pravidelného a veľkého množstva uhľohydrátov.

Kyselina močová a krvný tlak
Z evolučných dôvodov, je pre ľudskú populáciu charakteristická vysoká úroveň kyseliny močovej. Vysokú hladinu kyseliny močovej považujú za jeden z rizikových faktorov vysokého krvného tlaku. Je to ale iba čiastočná pravda, pretože u prírodných ľudí je tak isto táto hladina vysoká, alebo občas ešte aj vyššia, ako u západného človeka, predsa u nich je hladina krvného tlaku trvalo nízka (Lindeberg a spol., 2004). Z tohto vyplýva, že nie vysoká hladina kyseliny močovej je dôvodom vysokého krvného tlaku, je to len štatistická súhra hodnôt, ktorá naznačuje jeden spoločný faktor, ktorý je dôvodom vysokého krvného tlaku a vysokej hladiny kyseliny močovej. Spoločným faktorom je hyperinzulinizmus a inzulínová rezistencia, t. j. predizba cukrovky. Dlho sa dá zdržiavať v tejto predizbe tak, že štandardné lekárske vyšetrenia nesignalizujú nebezpečenstvo. Hypreinzulinizmus a inzulínová rezistencia z jednej strany robí steny ciev nepružnou – stuhnutou, lebo znižuje schopnosť steny ciev dilatovať (distensibility ), na strane druhej, znižuje schopnosť vylučovacej kapacity obličiek ( renálna vylučovacia schopnosť), preto obličky podržia viac kyseliny močovej oproti normálu. Vysokú hladinu kyseliny močovej mnoho krát považujeme za jeden z dôvodov vzniku choroby dna (gout., tzv. pánská choroba), podľa vedcov však mnoho krát sú za to zodpovedné rafinované uhľohydráty a nadmerný príjem fruktózy, ako aj nadmerná konzumácia alkoholu. Teda znížiť treba nie úroveň kyseliny močovej, ale zo stravy treba vynechať alkohol, rafinované uhľohydráty a fruktózu. Z posledného konzumujú ľudia najviac, vo forme ovocných štiav.

Liečba krvného tlaku
Keď chceme prekročiť tieň nad donekonečna skloňovanou radou, že liekom na vysoký krvný tlak je „zdravý“ životný štýl, po ktorom obyčajne nasleduje otázka týkajúca sa na jeho obsah, tak najprv by som doporučil zo stravy vylúčiť kunzumáciu rafinovaných uhľohydrátov. Že prečo nedoporučujem klasickú diétu, má viac dôvodov. Chudnutie nevedie nutne k ukončeniu inzulínovej rezistencie a zániku hyperinzulinizmu. Ako sme vyššie písali, nie nadbytok telesnej váhy, ale inzulínová nerovnováha je príčinnou súvislosťou vysokého krvného tlaku. Nedávno publikovali vyšetrenie, v ktorom ľudí s lowcarb-om, t.j. s potravou, s nízkym príjmom uhľohydrátov, porovnali so skupinou s prípravkami na schudnutie. Každá skupina schudla rovnako počas vyšetrenia, ale v skupine s lowcarb, dvojnásobne viac poklesol krvný tlak oproti skupiny s prípravkami na schudnutie (Yancy a spol., 2010).

Druhou dobrou radou je zvýšenie konzumácie kvalitných bielkovín. Viac štúdií preukázalo, že po prechode z rýchlo vstrebávajúcich uhľohydrátov na bielkoviny, značne klesne krvný tlak (Cutler a spol., 2005). Napr. vo vyšetrení OmniHeart, z hľadiska poklesu krvného tlaku, porovnali tri stravovacie skupiny, ktoré pokladali za zdravé: jedna obsahovala veľké množstvo uhľohydrátov, druhá veľa bielkovín, tretia veľa viacnásobne nasýtených olejov ( napr. olivový olej). Stravovanie s vysokým obsahom bielkovín, ako aj strava s viacnásobne nasýteným olejom, vykazovali účinnejší pokles krvného tlaku, oproti strave s vysokým obsahom uhľohydrátov (Appel a spol., 2005). V druhom vyšetrení, podávali chorým na vysoký krvný tlak taký chlieb, v ktorom veľkú väčšinu uhľohydrátov pozmenili na bielkoviny, a aj takto dosiahli podstatné zníženie krvného tlaku (Lee a spol., 2009).

Treťou radou je podstatné zvýšenie draslíka. Samozrejme nemyslíme ju konzumovať vo forme tabletiek, ale formou potravy rastlinného pôvodu. Naši predkovia konzumovali veľa ovocia a rastlinnú potravu, preto nikdy nemali nedostatok draslíka. Počas evolúcie, funkcia ľudského organizmu sa sformovala tak, že má schopnosť udržať sodík, zatiaľ čo draslík sa priebežne vyprázdňuje (Androgué a spol., 2007). Pretože západný človek nekonzumuje patričné množstvo zeleniny a ovocia, neustále trpí nedostatkom draslíka, ktorá je jednou z príčin vysokého krvného tlaku (Zhang a spol., 2009).
Takže, zatiaľ čo verejné zdravotníctvo sa ešte stále babre so znížením príjmu soli, spôsob ako zdolať vysoký krvný tlak, sa dá z výskumov ľahko poskladať: k veľkému množstvu bielkovín pridajme veľa ovocia a zeleniny, semienka, a úplne vynechajme rýchlovstrebávajúce rafinované uhľohydráty. Je to prakticky paleolitná strava. Malý počet vyšetrení už aj potvrdilo, že paleolitné stravovanie už za krátky čas, vedie k poklesu krvného tlaku (Österdahl a spol., 2008). Aj každodenná prax je taká, že vysoký krvný tlak chorých, sa veľmi rýchlo normalizuje aplikáciou paleolitného stravovania.

Ing. Imrich Galgóczi

Použitá literatúra:
• Adrogué HJ, Madias NE. Sodium and potassium in the pathogenesis of hypertension. N Engl J Med. 2007 May 10;356(19):1966-78.
• Alderman, MH; Cohen, H; Madhavan, S: Dietary sodium intake and mortality: the National Health and Nutrition Examination Survey (NHANES I). Lancet, 1998, 14;351(9105):781-5.
• Appel LJ, Sacks FM, Carey VJ, Obarzanek E, Swain JF, Miller ER 3rd, Conlin PR, Erlinger TP, Rosner BA, Laranjo NM, Charleston J, McCarron P, Bishop LM; OmniHeart Collaborative Research Group. Effects of protein, monounsaturated fat, and carbohydrate intake on blood pressure and serum lipids: results of the OmniHeart randomized trial. JAMA. 2005 Nov 16;294(19):2455-64.
• Blumenthal JA, Sherwood A, Gullette EC, Babyak M, Waugh R, Georgiades A, Craighead LW, Tweedy D, Feinglos M, Appelbaum M, Hayano J, Hinderliter A. Exercise and weight loss reduce blood pressure in men and women with mild hypertension: effects on cardiovascular, metabolic, and hemodynamic functioning. Arch Intern Med. 2000 Jul 10;160(13):1947-58.
• Brown CD, Higgins M, Donato KA, Rohde FC, Garrison R, Obarzanek E, Ernst ND, Horan M. Body mass index and the prevalence of hypertension and dyslipidemia. Obes Res. 2000 Dec;8(9):605-19.
• Buchanan TA, Meehan WP, Jeng YYet al. Blood pressure lowering by pioglitazone. Evidence for a direct vascular effect. The Journal of Clinical Investigation 1995; 96(1): 354e360.
• Cheung BM. The hypertension-diabetes continuum. J Cardiovasc Pharmacol. 2010 Apr;55(4):333-9.
• Cutler JA, Obarzanek E. Nutrition and blood pressure: is protein one link? Toward a strategy of hypertension prevention. Ann Intern Med. 2005 Jul 5;143(1):74-5.
• Ferrannini E, Haffner SM, Stern MP. Essential hypertension: an insulin-resistant state. J Cardiovasc Pharmacol. 1990;15 Suppl 5:S18-25.

Pridaj komentár