Zablúdená generácia

Publikované:31. decembra 2018, 9:46
Zdroj:Kocsis Gábor
Preklad:Ing.Imrich Galgóczi

„Som zvláštny! Milujem seba! Milujem aj teba, ale ešte chcem žiť!“ Sú to pre každého z nás známe vety, ktoré poukazujú na masívne odhodlanie a silné sebapoznanie – majú však jednu maličkú chybu: nie sú pravdivé. Alebo môžeme povedať že ide o bullshit kategórie, ktoré keby nespôsobili toľko škôd v ľudských dušiach, mohli by vyvolať aj úsmev na tvári.

Ale situácia je taká, že vyrástla jedna mladá generácia, ktorá sa naučila, že aká dôležitá je vlastná vôľa, len práve to ne vedia, čo vlastne chcú. To ale veľmi a ihneď. Nemajú potuchy o tom, čo je vytrvalosť a ťažká práca, ale žiadajú o „mastnú“ pracovnú pozíciu. Potom ak neuspejú, odídu sa sebarealizovať do londínskeho mekdonaldu (zhruba s takými jazykovými zručnosťami a pripravenosťou). Ale s nulovou životnou skúsenosťou, na svet sa pozerajúc cez kľúčový otvor, sa stanú mienkotvornou osobou, zhromažďujúc ľudí za sebou, ktorí nemajú tak veľkú sebadôveru, ale sú aspoň podobne obmedzení.
Vyrástla jedna zablúdená generácia. Ale kam smerujú?

Berú nás za bláznov?
Len za niekoľko rokov sa stali módnymi také pojmy, ako sebapoznanie, uvedomelosť, motivácia či spiritualita – a ich ľubovoľná kombinácia. To nie je problém. Ako ani to, že ako huby po daždi, z ničoho vyrástli samozvaní guruovia. Lebo ani najviac jedovatý hríb nikomu neublíži, ak ho nezjedia. Problém začína vtedy , keď sa postavíš do fronty a skonzumuješ tú haldu povrchných múdrostí, ktoré sú najnovšími produktmi spotrebiteľskej spoločnosti.
Pretože ak mlieko môžeš odobrať z regálu bez toho, aby si museli podojiť kravu, prečo by si nemohol zobrať z iného regálu motiváciu, šťastie a úspech? Ak je všetko okamžite k dispozícií, načo do sakra by si investovali čas a energiu pre hocičo? Prečo by si mal kariéru vybudovať od základov? Prečo by ti malo záležať na medziľudských vzťahoch, keď vyhodením jedného do koša, môžeš hľadať druhý? Prečo by si sa mali prebíjať na vrchol sebarealizácie hrboľatou cestou, ak existujú takí, ktorí ti sľubujú, že ťa tam výťahom vynesú?

Je veľmi jednoduché presvedčiť ľudí, že to všetko je možné. Veď popri našich spotrebiteľských návykoch naše čoraz povrchnejšie ľudské vzťahy to silne podporujú. Tu nikto nemusí disponovať hlbokými základmi k tomu, aby zastupoval vysokú úroveň. Tu postačuje pre „učiteľa“ aby kráčal krok pred žiakom (alebo môže kráčať trebárs aj krok pozadu, ak sa mu podatí presvedčiť o opaku). Tu nie je potrebná prílišná ľudská znalosť k tomu, aby si (pod)viedol ľudí. Tu úplne postačuje nahodiť zopár jednoduchých psychologických trikov, aby ti uverili.

Že by sme boli tak hlúpy? Nemyslím si. Ide o to, že ak je niekto veľmi hladný, hocičím ho môžu nakŕmiť. Nie sme hlúpy, skôr máme pochybnosti. Snažíme sa kŕčovite nájsť vonku to, čo sme v sebe nenašli.
Takže, pomerne ľahkú úlohu majú súčasní misionári – nech sú to politici, ML budovatelia, či motivační tréneri. Stačí len nadhodiť zopár pokrmov pre hladujúcich, a úspech je garantovaný.

Ego-pasca sebapoznania

Je pravdepodobné, že ľudia o sebe nikdy tak silno neverili vo vlastnej nezávislosti, ako súčasní mladí ľudia. Lebo oni sú nezávislí a slobodní. Im nikto nemôže povedať, ktorým smerom majú ísť (okrem reklám, médií, vedúceho, kolega , ktorý „líže“ o stupeň vyššie,…). Nerozprávam o tínejdžeroch, lebo u nich je úplne samozrejmé, že sú sebaistý na nič, a v čom dnes dôrazne veria, zajtra dôrazne proti tomu oponujú. Ide to s vekom.
Ale že je to bežný fenomén aj medzi dvadsať- tridsať-štyridsať-ročnými, to už ide nad rámec tínejdžerských – občas nepríjemných sprievodných, niekedy úsmev vyvolávajúcich prejavov. Vykročením do sveta dospelosti – nášho človeka jeho dôrazná nedôraznosť sa netýka už len jeho oblečenia a hudobného vkusu, ale aj oveľa podstatnejšej zodpovednosti za vlastné rozhodnutia. Partnerstvá, manželstvá, deti. Bývanie, živobytie, financie. Osobné osudy a iné životy.

Mnohí nevidia, že vykročením z ochrannej bubliny rodiny a spoločnosti, je zodpovednosť hry už vyššia. Má tu miesto aj neistota (kto je vo všetkom istý, ten sa na svet pozerá cez mreže vlastnej hlúposti), ale k činom už prináleží aj zodpovednosť – nezávisle od toho, či si to chce alebo nechce uvedomiť, alebo radšej poukazuje na iných. Tá prvá zahŕňa prácu, ktorá sa stane rentabilnou časom (ale potom mnohokrát), tá druhá je zdanlivo zadarmo, ale časom cena musí byť uhradená ( vtedy už viacnásobne).
Dovtedy však zostáva blúdenie. Zostávajú zdanlivo rozhodné rozhodnutia, za ktorými sa skrýva neistý, frustrovaný, túžbou hnané mladé dieťa. Takto sa preháňajú medzi nami deti, zamknuté do tela dospelého, ktorí sa zdanlivo z jednej chvíle na druhú „zbláznia“.
Opustia manželku alebo manžela. Serú na vlastné dieťa. Prechádzajúc z jednej krajiny do druhej utekajú, hľadajú veľkú príležitosť. Sú oddaní niekomu alebo niečomu a potom na to zabudnú. Idú do obchodného podnikania s nádhernými sľubmi, a keď sa po pól ruku ocitnú na dne, idiotským spôsobom sa len pozerajú pred seba. Nechápu, prečo je tento hnusný svet tak zlý a nespravodlivý – ten svet, ktorý niekomu inému predsa len vie byť dobrý.
Tých iných je menej: tí, ktorí prežívajú prítomnú chvíľu , a medzi tým aj vedia, že kam smerujú. Nie preto, že sa tak narodili (hoci zopár z nás naozaj disponuje takouto vlastnosťou), ale preto, lebo investovali čas a energiu do toho, aby spoznali seba samého. Nie tak, ako to vnúkajú instantné, vybuchujúce perly múdrosti, ale tak, že sa naučili čeliť vlastným slabostiam, strachom a pochybnostiam. A predovšetkým s citom zodpovednosti.
Samozrejme, môže byť cool sa dobre rozprávať a navzájom sa hádzať zvučnými životnými múdrosťami, ba čo viac, môžeme zaplatiť aj svoje celé bohatstvo tým, ktorí nám dávajú chvíľkové uspokojenie, ale je to zvyčajne nie viac, ako droga. Útek do dokonalého sveta snov. Riešenie vnútorných obáv zahalená okamžitou radosťou dovtedy, až sa deka stane príliš malou. U väčšiny ľudí sa to stane za pár rokov.

Kto hľadá, nie je isté, že aj nájde
Nie je žiadny problém s vlastným rozvíjaním, sebarealizáciou, experimentovaním, pretože takto môžeme dosiahnuť zmenu v sebe a vo svete. Z nejakého dôvodu u niektorých to nefunguje. Nadarmo si vymieňajú partnera/partnerku. Nadarmo precestujú viac tisíc kilometrov do neznáma. Nadarmo si kúpia na lízing nové auto. Nadarmo naskočia na možný veľký biznis. Idú do niečoho, potom sú sklamaní, potom idú do niečoho iného a neuvedomujú si, že sledujú opakujúci sa vzor.
Majú pocit, že napredujú, ale väčšinou sa len potulujú. Ak je potrebné, skryjú sa za zvučným sloganom, musia nejako odviesť svoje čoraz viac silnejšie frustrácie, ktorých dôvod nie že nevidia, ale ešte ani rozpoznať ich nevedia. Preto, namiesto toho automaticky siahnu za adiktívami. Alebo serú na život so svojimi potrebami okolo seba. Alebo naletia na „zázrak“ vyspevujúceho samozvaného vodcu. Alebo čokoľvek, čo im umožní uveriť, že „áno, som dôležitý, milovania hodný, drahý človek“(alebo uveria s nimi, aby zabudli, že sakramentsky necítia seba frustrovaným).

Ale raz nájdu to, čo hľadajú, lebo kto hľadá, ten nájde, že? Nie bezpodmienečne. Pretože, ak ideš na snežienky do Sahary, s veľkou pravdepodobnosťou nebudeš mať úspech. Veru, dôležité je miesto. Je veľmi dôležité, že kde hľadáš svoje vlastné šťastie, svoje vlastné hodnoty, vlastné ciele. Pretože sa stretneš s mnohými ľuďmi, ktorí ti tieto veci ponúkajú na tanieri, ale určite s takým nie, kto lepšie vie než ty, že čo potrebuješ.
To neznamená, že nebudeš potrebovať pomocníka – možno to bude niekto z tvojich blízkych, možno nezávislý odborník. Mnohí ľudia, ktorí nevidia východisko z vlastnej situácie, sa na mňa obrátia o pomoc. Ale ani ja, ani nikto iný nemôže hrať takú rolu, že budú viesť ľudí ako ovce a pritom budú hulákať: „Som slobodný!“
Pretože nadarmo je naučený text, keď sa nič nestane, len to, že ťa z jednej klietky do druhého presmerovali.
Áno, existuje veľa nevedomky putujúcich ľudí. Je veľa parazitov, ktorí ich vyhliadnu ako korisť so snahou ich zaviesť do svojho vlastného karámu. S nulovou alebo žiadnou kompetenciou. Šikovná marketingová stratégia. So žiarivou nádejou. A kým tieto niekedy putujúce, niekedy vedené-presmerované osoby nenesú zodpovednosť za svoje vlastné životy, dovtedy táto hra pre nich neprinesie podstatnú zmenu. Ani pre ich blízkych, ktorí k vôli nim trpia.

Najstrašnejšia otázka
Je jedna otázka, nad ktorou sa väčšina ľudí ani nezamyslí, alebo ak áno, tak podľa možnosti budú utekať pred ňou. Otázka pozostáva len z piatich písmen: Prečo? Prečo unikám z jedného miesta do druhého? Prečo skočím z jedného vzťahu do druhého? Prečo fetujem chemické výpary, alebo ničím svoj mozog? Prečo nie som šťastný tam, kde žijem?
Samozrejme, táto otázka nezapadá do koncepcie spotrebiteľskej spoločnosti. Ak nejaká vec nefunguje, zahoď ju, pohľadaj inú vec, používaj využívaj kým ešte funguje, potom ju zahoď a opakuj cyklus do konca svojho života.. Potom sa čuduj, že prešli desaťročia, a vo veľkej miere sa už nachádzaš na strane „B“, a ešte stále si nenašiel to, čo hľadáš. Ešte stále nemáš primerané zamestnanie, primeraného partnera/partnerku, premeranú existenciu, vhodnú možnosť na relax. Nevadí, skonzumuj ešte viac produktov a bude!
Ale ak sa ti to nepáči, môžeš sebe položiť otázky Prečo? Môžeš sa zamyslieť nad tým, že ak sa niekde necítiš dobre, či naozaj ide o to, že to okolie nie je pre teba (čo je samozrejme možné), alebo nikde by si sa necítil fajn, lebo niekde úplne inde je chyba. V tebe. Pretože sa snažíš kompenzovať svoje duchovné zranenia z detstva, neustálym únikom z jednej situácie do druhej. Alebo si potlačil svoju potrebu, tvoj dôležitý cieľ, tvoju túžbu. Alebo máš život, ktorý spôsobuje, že si neustále frustrovaný.
Neexistujú žiadne hotové recepty na vyriešenie tohto problému. Ale ak sa nebojíš pre seba položiť otázky „Prečo?“, ak sa neuspokojíš s kvapkami instantných múdrostí , a ak sa tak rozhodneš, že si odhodlaný zobrať na seba zodpovednosť za svoju cestu a vlastné rozhodnutia, potom budeš vedieť zmeniť vlastný život.

A po rokoch, keď sa na potulujúcich ľudí budeš pozerať „ z druhej strany“, budeš sebe veľmi povďačný, že si nevybral pohodlie.

Ak ti to pomohlo, môže pomôcť aj inému. Prosím pomôž, aby sa to dostalo aj k iným!

Pridaj komentár