Srdcový infarkt: smrteľné vedľajšie účinky suplementácie vápnika

Publikované:1. januára 2019, 19:20
Zdroj:Szendi Gábor
Preklad: Ing.Imrich Galgóczi

Na trhu s stravovacími doplnkami je vápnik jedným z najobľúbenejších produktov, čo môže ďakovať do nudy opakovanému textu, že na udržanie zdravých kostí je tento minerál potrebný vo veľkých dávkach.. Z tohto dôvodu mnohí ľudia si myslia, že jednoducho suplementáciou vápnika môžu ľahko predchádzať fraktúre kostí spojená s osteoporózou. Málokto by si však myslel, že zatiaľ čo doplnok vápnika môže skutočne zvýšiť hustotu kosti, v žiadnom prípade nie je isté, že od toho kosť bude silnejšia.

Len opatrne s interpretáciou merania hustoty kostí
Hustota kosti dokonale meria odolnosť kostnej hmoty voči tlakovej sile, ale neprezrádza veľa o pevnosti kosti v trhu, hoci práve tá posledná dokazuje schopnosť odolávať napätiu a ťahovej sile pôsobiacej na kosť pri bežnom príležitostnom páde alebo podobnej nehode.
Okrem toho, súčasná definícia „osteoporózy“, ktorá je založená na T-skóre zo skríningu DEXA, „normálnu hustotu kostí“ definovali nesprávne, a to z priemernej hustota kostí jedného 25-ročného dospelého.

Inými slovami povedané, ak ste 40-, 50-, 60, nedaj bože 100 ročný, a pre každého prirodzene rozmýšľajúceho bude zrejmé, že vaša hustota kostí zo známych dôvodov nemôže byť taká, akú ste mal/mala za mlada, ale vyhodnotenie zakladajúce sa na T-score, bude b vykazovať, že určite nemáte zdravé kosti, dokonca už práve máte patologicky slabé kosti.
Ak namiesto toho použijete Z-score ktorá zahŕňa aj funkciu veku, potom vo väčšine prípadov, by už hneď na začiatku vysvitlo, že mylne stanovili diagnostiku „zníženej kostnej hmoty“ a v mnohých prípadoch aj diagnózu „osteoporózy“.

Suplementácia vápnika generuje náchylnosť na rakovinu prsníka?
V konečnom dôsledku slogan „vápnik je dobrý pre kosti“ je ďalším dobrým príkladom, keď jedna pôvodne správna teória špatne dopadne, a dobre ilustruje, ako mylne vysvetľuje oficiálna medicína pojmy: zdravé kosti, povaha osteoporózy, ako aj umelo fabrikovanú koncepciu osteopénie s pridruženým párom osteoporózy. Mnohé štúdie preukázali, že suplementácia vápnika v masovom meradle zvyšuje riziko kardiovaskulárnych ochorení a iných ťažkostí, zatiaľ čo jeho účinok posilňujúci kosti, je pochybný. Len preto, že nejaká látka môže zvýšiť hustotu kosti (ako napr. vápenný prášok, kostná múčka alebo dokonca ešte hroznejšie príklady – chemikálie ako Fosamax alebo aktívne zložky liekov Evista), ešte nemusí byť pravdou, že od nich budú kosti a iné orgány aj zdravšie.

Príjem vápnika môže zvýšiť riziko infarktu
Aj dve metaanalýzy dospeli k tomu, že rôzne zdroje elementárneho vápnika, napr. vápenec, škrupiny mäkkýšov alebo kostná múčka, môžu spôsobiť infarkt. (Metaanalýza je prehľad a zhrnutie viacerých klinických štúdií v rovnakej téme.)
Prvá analýza vykonaná v roku 2010 s účasťou viac ako 8 000 ľudí ukázala, že nahradenie najmenej 500 mg anorganického vápnika denne by zvýšilo relatívne riziko srdcového infarktu o 27 percent. Kritici štúdie zdôraznili, že testy boli vykonané s vápnikom odobratým bez pridania vitamínu D (vitamín D podávaný súčasne s vápnikom pomáha absorbovať a využívať vápnik).
Druhá štúdia však ukázala, že príjem vitamínu D podporovaný vápnikom zvyšuje riziko srdcového infarktu o 24 percent. Výskumníci zhrnuli svoje skúsenosti takto:
„S vitamínom D alebo bez, užívaný vápnik zvyšuje v nejakej miere prevalenciu srdcových ochorení, najmä riziko infarktu myokardu. Bolo by rozumné prehodnotiť úlohu vápnika v liečbe osteoporózy. „

V skutočnosti bola druhá analýza ešte viac mätúca, pretože sa ukázalo, že vápnik (užívaný s vitamínom D) zvyšuje kombinované riziko srdcového infarktu a mŕtvice o 15 percent!

Vápnik môže byť naraz prospešný a smrteľný v závislosti od miesta, kde sa dostanete do tela
Vápnik je najrozšírenejší minerál v tele, ktorý je zodpovedný nielen za integritu kostí, ale aj za kontrolu srdcového tepu, prenosu nervových impulzov, zohráva úlohu pri zrážaní krvi a za stimuláciu sekrécie hormónov. Naše telo nevyrába vápnik, naopak neustále stráca vápnik cez kožu, nechty, rast vlasov, pot a vyprázdňovanie, takže sa musí nahradiť konzumovaným jedlom. Odhaduje sa však, že ľudské telo vyberá denne len 100 mg vápnika, čo spochybňuje odporúčanie Národnej nadácie pre osteoporózu, ktorá v súčasnosti doporučuje denný príjem vápnika medzi 50 a 1200 mg. Pri porovnávaní západných diét bohatých na vápnik s čínskou diétou, ktorá má tradične nízky obsah vápnika, a je bez kravského mlieka a iných zdrojov vápnika, môžeme vyhlásiť, že iba 250 mg vápnika na rastlinnej báze, dokáže uspokojiť svoje denné fyzické potreby Číňanov – tej kultúry, ktorá svojou viac ako 3000 ročnou jazykovou tradíciou, dodnes nedisponuje slovom „osteoporóza“!

99 percent telesného vápnika obsahuje hmotnosť kostí a zubov, takže ak náš organizmus nedostane dostatok vápnika, potrebné množstvo pre rôzne telesné funkcie si odoberie z kostí. Odtiaľto pochádza myšlienka, že príjem vápnika môže zabrániť vylučovaniu vápnika z kostí – je to však extrémne zjednodušená teória, ktorá nie je potvrdená spoľahlivými dôkazmi, najmä v moderných západných kultúrach, kde sa vápnik konzumovaný vo forme doplnku mlieka a výživový doplnok spotrebúva v nebývalých množstvách.

Napríklad štúdia z roku 2010 dokazuje, že žiadny výskum nenaznačuje, že prívod vápnika zníži riziko zlomenín kostí!

Štúdia zdravia Harvard Sisters, ktorá po dvanástich rokoch sledovania zdravotného stavu 78 000 zdravotných sestier zistila, že relatívne riziko zlomeniny bedier bolo o 45 percent vyššie u žien, ktoré pili najmenej dva poháre mlieka denne ako u tých, ktorí konzumovali len jeden pohár mlieka. V skutočnosti je frekvencia zlomenín najnižšia v krajinách s najnižšou konzumáciou mlieka a vápnika; preto v USA, kde je spotreba vápnika extrémne vysoká, sú fraktúry kostí veľmi časté (pozri Čínske štúdia).

Pravdou je, že suplementovaný alebo samotný vápnik, bez elementov: horčík, vitamín D a vitamín K, kt. zabezpečujú rovnovážny stav, môže mať škodlivé účinky, môže napr. spôsobiť vytvorenie depozitu vápnika v koronárnych artériách, ktorého dôsledok môže byť aj srdcový infarkt. Nestačí prijímať okrem vápnika len vitamín D, aby sa zabránilo týmto škodlivým účinkom. Ak sa vápnik dodáva do tela v cudzej forme (napr. vápenec, mäkkýše, vaječný škrup, kostná múčka (hydroxylapatit), alebo ak telo nie je schopné nasmerovať príjem vápnika (napr. pri absencii dostatku vitamínu K2), vápnik sa uloží tam, kde by sa nemal, čo vedie k viacerým zdravotným problémom.

Často odstránenie prebytku vápnika zabezpečujú obličky, čo vysvetľuje, prečo mnohé štúdie preukázali, že uhličitan vápenatý rýchlo „zmrazí“ tepny pri zlyhaní obličiek ( najmä pri hemodialýze). V mnohých prípadoch sú nánosy vápnika primárnym spúšťačom alebo spôsobujú zhoršenie chorôb, uvedené tu v nasledujúcej tabuľke.

(cellulitis a tkanivové zjazvenia,koronárna choroba artérioskleróza,zubný plak a choroba ďasien,znížená funkcia štítnej žľazy,obezita a cukrovka,Alzheimerova choroba,rakovina prsníka a cystická choroba prsníkov,žlčové kamene, rakovina hrubého čreva a Crohnova choroba,obličkový kameň,cysta vaječníka,šedý zákal, glaukóm, makulárna degenerácia,nádory kostí, tuhé kĺby, artritída, choroba mäkkých tkanív a rakovina kostí)

Príliš veľa vápnika vedie k nedostatku ďalších minerálov, a tým k ochoreniu
Robert Thompson M.D. Napísal knihu na túto tému s názvom „Veľký kalciový podraz“, kde vysvetľuje, že kosť obsahuje najmenej tucet minerálov a len samotná suplementácia vápnika pravdepodobne zníži hustotu kostí a zvýši riziko osteoporózy. Dr Thompson sa domnieva, že nadmerný príjem vápnika vedie k nedostatku iných minerálov, čo zvyšuje riziko srdcových ochorení, obličkových kameňov, žlčových kameňov, artritídy, dysfunkcie štítnej žľazy, obezity a cukrovky 2. typu. Ak dôjde k malým kalcifikáciám v mäkkých tkanivách a tepnách v dôsledku príjmu vápnika, je pochopiteľné, ako sa môže zvýšiť riziko infarktu, mŕtvice a iných ochorení.

Mnoho ľudí si myslí, že tepny sú blokované cholesterolom. V skutočnosti ide o 90% vápenaté usadeniny. Cholesterol je mäkká, voskovitá látka, ktorá nespôsobuje nepružnosť cievnej steny. Ukladaný vápnik je však ako betón, „viaže sa“ na stenu tepny, čo znemožňuje expanziu tepny. Vápnik a nie cholesterol spôsobuje, že krvná cieva je tuhá, náchylná na krvné zrazeniny, čo môže spôsobiť život ohrozujúcu embóliu.

Toto by malo byť obzvlášť známe postmenopauzálnym ženám, pretože hormonálna rovnováha je dôležitá pre to, aby bol vápnik začlenený do kosti na správnom mieste. Ak sa rovnováha hormónov naruší, vápnik dostane signál k tomu, aby pomaly opustil kostí a usadil sa v tepnách. Príjem vápnika problém nevyrieši, pretože ak telo nedokáže dodať vápnik na správne miesto, potom viac škodí, ako pomáha.

Prečo je životne dôležité, aby ste popri užívaní vápnika a vitamín D, užívali aj vitamín K2
Vitamín K2 s vitamínom-D plní svoju funkciu v jemnom súlade; zatiaľ čo vitamín D pomáha vstrebávanie vápnik pre kosti, vitamín K2 nasmeruje vápnik do kosti, čím zabraňuje, aby sa neukladal tam, kde by nemal – napríklad vo vnútorných orgánoch, kĺboch alebo artériách. Ako už bolo spomenuté vyššie, arteriálne usadeniny obsahujú vápnik (aterosklerózu), odtiaľto pochádza termín „stuhnutie artérií“.
Zistilo sa tiež, že vitamín K2 je schopný extrahovať vápnik z niektorých abnormálne kalcifikovaných tkanív.
Vitamín K2 aktivuje osteokalcinový proteínový hormón vylučovaný bunkami tvoriace kosť, čo určuje schopnosť kosti viazať vápnik. Osteokalcín tiež pomáha zabrániť ukladaniu vápnika do tepien. Inými slovami, pri absencii vitamínu K2 môže byť príjem vápnika dôsledkom prítomnosti vitamínu D obrátený PROTI NÁM a namiesto budovania kostí, bude uskladňovať vápnik do koronárnych artérií. Preto keď užívame vápnik a vitamín D, ale zanedbávame doplnenie vitamínu K2, môžeme sa dostať do horšieho stavu, ako keby sme neužívanie žiadny doplnkov stravy.

Naša strava je najlepším zdrojom vápnika
Aby mohol vápnik vyvíjať svoje blahodarné účinky v tele, musí sa konzumovať v biologicky dostupnej forme vyváženej vitamínmi D a K (najlepšie s K-komplex- vlastná poznámka) a ďalšími dôležitými stopovými prvkami ako súčasť starostlivo zostaveného komplexu živín.
Je pravdepodobné, že naše telo dokáže lepšie využívať diétny vápnik. Dobrými zdrojmi vápnika sú listová zelenina, vnútorná kôra citrusových plodov, rohovník obyčajný (Ceratonia siliqua), sezam a mak – len zopár najbežnejších prirodzených zdrojov vápnika..
Telo potrebuje silikáty aj horčík, ktoré podľa niektorých štúdií sú enzymaticky transformované na formu vápnika, využiteľný pre kosti. S touto teóriou vyrukoval francúzsky výskumník a nádejný laureát Nobelovej ceny Louis Kevran, ktorý strávil roky s výskumom, aby poukázal na to, ako kremičitany, vápnik, horčík a iné minerály, vytvárajú medzi sebou nízkoenergetické jadrové transformácie, ktoré procesy našli zatiaľ iba v živých organizmoch.
Jeho teória vysvetľuje, ako kravy a sliepky môžu hromadiť oveľa viac vápnika v mlieku a vajciach, než čo z jedia formou potravy, a že telo pracovníkom, vystavení extrémnym teplotám na Strednom východe (55°C) sa schladí, ak konzumujú soľné tablety, pretože soľ sa premení na draslík, ktorý sa dá preukázať v moči.
Dobrým zdrojom kostných silikátov sú uhorky, paprika, paradajky alebo niektoré liečivé rastliny, ako napríklad praslička, žihľava, lucerna a surové kakao, ktoré sú obzvlášť bohaté na biologicky dostupný horčík.
Podľa Dr. Thompsona je prírodná nespracovaná soľ oveľa lepšia ako stravovací doplnok, pretože zásobuje telo minerálmi, ktoré sa nedajú získať z rastlín pestovaných na vyčerpaných pôdach. Môj obľúbený zdroj stopových prvkov je nespracovaná himalájska soľ, ktorá obsahuje 84 prvkov, ktoré sú pre telo dôležité. Podstatné je, aby sme opaľovaním optimalizovali svoju hladinu vitamínu D (v zimnom období treba vit.D suplementovať – vl.pozn.) a konzumovali širokú škálu miestnych čerstvých biopotravín: zeleninu, ovocie, orechy, arašidy, olejnaté semená, mäso a vajcia, nespracovaná soľ, ktoré poskytujú nášmu telu potrebné množstvo použiteľného vápnika spolu so všetkými minerálmi a s koenzýmami, ktoré podporujú vstrebávanie a využitie vápnika.

Súhrn
• Denný príjem aspoň 500 mg vápnika (doplneného vitamínom D alebo bez vitamínu D) môže zvýšiť relatívne riziko srdcového infarktu až o 27 percent a dokonca aj riziko mŕtvice.
• Bez vyrovnávacieho účinku ďalších živín (horčík, vitamín D, vitamín K), vápnik spotrebovaný samostatne môže mať nepriaznivý účinok, napr. vytvorenie depozitu vápnika v koronárnych tepnách, po ktorej nasleduje infarkt.
• Neexistuje žiadny dôkaz, že príjem vápnika môže zabrániť zlomenine kostí, ale existuje podstatný počet štúdií kt. dospeli k tomu, že vápenaté usadeniny sú príčinou mnohých ochorení.
• Na to, aby vápnik vedel vyvinúť blahodarné účinky v organizme, mal by byť podávaný biologicky vhodnej forme doplnenej vitamínmi D a K a ďalšími stopovými prvkami.

Pridaj komentár