Glutén, vedomý spotrebiteľ a bunky

Publikované: 5. januára 2019, 23:37
Zdroj:Sáfrán M: A paleón túl. Sáfrán Mihály, ISBN 978-963-12-0814-6; Budapest, 2014.
Koncept a preklad:Ing. Imrich Galgóczi

V dnešnej dobe existuje veľa rôznych trendov vo výžive a nie menej protichodných názorov, ale v jednom sa zhodnú: a síce, že hlavným verejným nepriateľom je glutén. Aj odpovede hemžia početnosťou: evolučné, biochemické, štatistické alebo na základe denného pozorovania atď… Popri tom, naďalej sú ľudia, ktorí veselo konzumujú glutén obsahujúce potraviny, a zdanlivo nemajú žiadny zdravotný problém. Nehovoriac o príbuzných z vidieku, ktorí sa dožili 80-100 rokov a vyrástli takmer na chlebe.
Som presvedčený, že cez nedávne vianočné sviatky viacerým z nás, prešlo hltanom viac kilogramov vianočných bajglí, a predsa od toho nezomreli. Ani tu neplatí čierno-biela teória, ale pre niektorých to znamená úlohu, ktorá čaká na vysvetlenie.
Poukážem na vec trošku z iného, menej známeho pohľadu.
Glutén, komu, kedy a ako
Ako už viac tisícročí vieme, že tvorba energie sa deje v mitochondríách, a predmety ktoré vypadajú ako potraviny, sú využívané ako elektróny, protóny, fotóny. Potom prečo nasleduje hocikto takú diétu, kde sa nerozprávame o týchto veciach?
Čiže nie je jedno, že tieto diéty majú vedľajšie účinky alebo nie, a ani to, že aké sú tieto účinky.
Diéta so základom obilnín, je pomerne novodobý výmysel. Z pohľadu evolúcie, ide len o niekoľko tisícročí existujúcu vec pre organizmus, oproti viac stotisíc evolučným rokom.
Zdalo sa byť dobrým nápadom, že pomerne lacno sa dajú pripraviť výrobky na masový konzum. A naozaj, uhľohydráty obsiahnuté v obilninách sú schopné ,elektrónmi a protónmi, zabezpečiť energiu pre mitochondrie na udržanie základných životných funkcií a vedia uspokojiť aj jednu základnú potrebu človeka – sýtosť.

Ak sa pozrieme na zloženie mikroelementov obilia lepšie, potom vysvitne, že z nej chýba zopár dôležitých výživových elementov, ako omega-3 mastné kyseliny a jód, ktoré mohli podporiť evolučný vývoj človeka. Práve preto nepovažujem za nevyhnutné konzumovať obilniny, ale je faktom, že dnes je to pomerne rozšírený zdroj potravín s jeho výhodami a nevýhodami.
V posledných desaťročiach sa čoraz viac ľudí stáva citlivými na glutén, intolerantným , alergickým atď. Glutén môže spôsobiť rôzne úrovne sťažností, a niektorí ľudia majú také skúsenosti, že ak odstránia obilie zo stravy, ich stav sa zlepší. Súbežne s tým, sa zrodilo početné množstvo vedeckých štúdií, ktoré spájajú konzumáciu gluténu so všeobecnou úrovňou zápalu, neurotickými, imúnnymi problémami, utoimúnnymi príznakmi, črevnými a kožnými problémami, poruchami koordinácie pohybu, s problémom štítnej žľazy, atď, atď. Ak to môže byť spojené s tak mnohými problémami, môže tam byť niečo, k vôli čomu sa oplatí kopať hlbšie. S touto témou sa zaoberá množstvo kníh, vedeckých článkov, takže koho to zaujíma, je tu možnosť rozšíriť obzor znalostí, avšak ja nemieniť interpretovať ani jeden z nich. Ja mám v úmysly predstaviť iný názor.
Takže, na jednej strane je hromada obvinení proti gluténu, na strane druhej – môžeme položiť otázku, prečo nespôsobuje u každého a vždy problém. Vyššie spomenuté štúdia sa počas výskumu sústredili na glutén, ale z hľadiska kvantovej biológie sa oplatí vec prešetriť aj z pohľadu deutéria.
Deuterium je z hľadiska hmotnosti ťažšou formou vodíka, vyskytuje sa aj prírode, aj v našom tele optimálny pomer na správnych miestach, má správnu funkciu, ale pri výrobe energie môže spôsobiť veľa zmätku, ak sa tam dostane.
Obilniny sa rátajú medzi vysoko deutériové potraviny, čo by ešte nemal byť problém, ak náš ex-selekčný mechanizmus deutéria by fungoval dobre. Jednou z úloh črevných baktérií je, aby nahromadili deutérium pochádzajúci z potravy, čím zabezpečia ochranu pre mitochondrie našich buniek pri výrobe energie. Totižto, deutérium v mitochondriách je nežiaducim hosťom, pretože zhoršuje výrobu energie obmedzením funkcií enzýmov, zúčastnení v tomto procese (napr. ATP-sintáza).
Preto črevné baktérie sa pomerne často (za jeden-dva dni) delia, vymieňajú sa, aby udržali pre organizmus optimálnu hladinu deutéria. Takže, ak niekto neustále bombarduje svoje črevné baktérie a črevný epitel gluténom a deutériuomom, potom sa určite nebudú nudiť.
Ďalším dôsledkom je, že keď niekto raz spotrebujete potravu obsahujúci lepok a spôsobí mu problém, telo sa môže regenerovať za jeden alebo dva dni, ak u dotyčného sú v poriadku podmienky na obnovu a nekonzumuje ďalšiu dávku gluténu. Pretože ak tomu tak nie je a medzi centrálnymi a periférnymi hodinami nie je synchronizácia, potom bude ešte väčší chaos v črevách, čo môže byť vysvetlením na permanentnú prítomnosť zápalového stavu, autoimúnnych procesov, a môže dať určité vysvetlenie aj na narušenú absorpciu vitamínov a stopových prvkov.
Aj v prírode možno badať určitý druh vyváženosti/rovnováhu v metabolizme deutéria, všeobecne veľmi zjednodušene: v regiónoch bližšie k rovníku, na miestach s veľa slnečným svitom, či na Slovensku v lete, tiež môžeme tolerovať potraviny s vyšším obsahom deutéria, ako aj potravy a ovocie bohaté na sacharidy. Oproti tomu v zemepisných šírkach smerom na sever, v zimných mesiacoch až tak dobre nefunguje tolerancia deutéria, čo pekne odzrkadľuje fakt, že tu žijúci prírodní ľudia zaužívajú diétu predovšetkým na báze tuku.
Žiaľ, k vôli modernému spôsobu životného štýlu (veľa umelého osvetlenia, čoraz väčší elektrosmog, atď) robí náš imúnny a optimatizačný systém deutéria, funkčne dosť neefektívnym. Preto citlivosť na gluten, tolerancia na deutérium bude veľmi individuálna a závislá od prostredia, v ktorom žijete svoj každodenný život, v akú svetelnú zónu (prostredie) si pre seba zabezpečíte.
Podľa môjho názoru, podľa hore uvedeného, preto existujú 90-100 roční, chlieb konzumujúci príbuzní, lebo trávili väčšinu svojho života v relatívne prirodzenom prostredí, vonku na prirodzenom svetle, bez použitia modernej technológie, resp. mali v poriadku funkciu mechanizmu výberu deutéria. To je už iná otázka, že mohli mať aj lepšiu diétu.
Náš metabolizmus má dve podstatné ciele: vyrábať vodu v mitochondriách a recyklovať ióny deutéria (deuteron, D+ ) na normálny protón (protonium, H+ ). Najzákladnejším problémom deutéria pre život je, že nezapadá do kanálu ATP-ázy, t.j. nebudeme vedieť vyrábať vodu so 100%-nou efektivitou z ťažkých vodíkov, preto znižuje výrobu energie! Môže to byť základným vysvetlením procesu starnutia, a mitochondriálnych chorôb.
Z pohľadu športovania, t.j. tvorby energie, neškodí vedieť, že deutérium zabudovaný do intermediárov citrátového cyklu (prechodné látkové výmeny a chemické procesy prijatej potravy), spomaľuje enzymatické reakcie (aj tu môže zohrávať rolu umelé modré svetlo, ktorý zmení prúd protónov v mátrixe, dôsledkom čoho sa do zlúčenín zabuduje viac deutéria.
Rastlinný metabolizmus využíva 3 typy biosyntetických dráh: CAM, C3 a C4. Rastliny cca. 85% používa C3 (napr. ryža, pšenica, sója, zemiaky, ovocie), ktoré nahromadili v sebe najviac deutéria. S najnižším obsahom deutéria disponujú rastliny v kat. C4, napr. trávy, kukurica, morské rastliny. Aj preto je rozumné si vybrať radšej také mäso zvierat žijúce voľne vonku, ale lepšie sú morské plody, lebo obsahujú aj veľa DHA. Tento fakt nejakým spôsobom poukazuje aj na vegetariánizmus a vegánizmu, ktoré vytvárajú a vyvíjajú komplexnejší súbor negatívnych vplyvov v dlhodobom horizonte.
Nielenže hmotnosť deutéria je väčšia ako má vodík, ale aj počet kvantových spinov je iný. To znamená, že červené svetlo slnka nevstupuje do molekulárnej rezonancie s deutériumom, len s vodíkom. Existujú tri typy dehydrogenázových enzýmov v mitochondriách, ktoré oddeľujú vodík od potravinového reťazca. Potraviny obsahujú deutérium v rôznych pomeroch. Ak je v ľudskom tele príliš veľa deutéria, cirkadiánny rytmus nebude správne fungovať, molekulárna rezonancia medzi slnkom a vodíkom sa všade nezrealizuje. Zvýšenie heteroplazmatickej aktivity, naznačuje absenciu regulácie slnečného svetla v bunkách protónov.
Vzniká otázka, ako môžeme znížiť hladinu deutéria? Dobrým redox potenciálom, diétou bohatou na živočíšny tuk, kvalit. bielkovinou, uprednostňovaním rastlín C4, opaľovaním, vyhýbaním sa rafinovaným a spracovaným potravinám a vitamínovým doplnkom, pravidelným pitím pramenistej vody s nízkym obsahom deutéria.
Pre lepšie pochopenie treba ešte spomenúť ( zatiaľ som o tom napísal) aj to, že počas výroby ATP v mitochondriách (V.komlex: ATP-syntáza), vzniknutá voda, je iná, ako voda, ktorú vypijeme, alebo s konzumujeme s potravou. Voda produkovaná mitochondriami, molovo obsahuje cca o 13-15% menej deutéria, t.j. má znížený obsah deutéria.
Súhrnom povedané, konzumovateľnosť a tolerovateľnosť gluténu a potravín s vysokým obsahom deutéria môžu biť individuálne a variabilné. Tí, ktorí žijú vo voľnej prírode vonku alebo robia veľa pre svoje zdravie, pravdepodobne budú časom lepšie tolerovať tieto potraviny. Ak máte problém s metabolizmom, myslím si, že bude lepšie, keď znížite konzum potravín, ktoré spôsobujú tento problém, alebo ich úplne vysaďte, nie je na škodu mať jasno v tom, že to bude len čiastočné riešenie, ak popri tom nedáte do poriadku svoj cirkadiánny rytmus a svetelné prostredie.
Koniec.

Pridaj komentár