Priemysel prostaty

Publikované:17.januára 2019, 14:55
Zdroj:Szendi Gábor
Preklad:Ing.Imrich Galgóczi

Medicína má čoraz väčšie problémy. Éru, v ktorej sme považovali medicínu za spasiteľa ľudstva, lekára za hrdinu ktorý bojuje o život, a farmaceutický priemysel za veľkého inovátora, zmizol. Obnova medicíny vychádzala z jej predchádzajúcej bezmocnosti.

Objav vitamínov, hormónov, antibakteriálnych látok, prvých protirakovinových liekov, vývoj nových chirurgických techník, rutinná transformácia orgánových transplantátov, bol obrovským kontrastom s temnotou 19. storočia a všetko to naznačovalo, že to bude pokračovať nekonečne, a skoncujeme aj so smrťou. V súčasnosti sa však vývoj zháčil, medicína chorobopisy, ktoré decimujú populáciu (kardiovaskulárne ochorenia, rakovina, ochorenia kĺbov, autoimúnne choroby, Alzheimerova choroba atď.), nie je schopná liečiť, skôr len ošetriť. Alebo skôr len ošetrovať. Je to dosť dehonestujúce, najmä preto, že medicína prepojený s farmaceutickým priemyslom sa medzitým stala jedným z najziskovejších odvetví. Je to priemysel choroby. Priemysel potrebuje produkty a úspešnú propagandu predaja, nie priznať vlastnú neschopnosť. Tento chorobný priemysel je založený na tom, že dnes každý chce žiť dlho. Vyšiel z módy prijať osud, uspokojiť sa s tým, že život raz bude mať koniec, život je investíciou, z ktorej chceme vyťažiť maximum.

Preto medicína rád interpretuje nevyliečiteľné choroby tak, ako keby tie boli odjakživa, a dnes sa vyskytujú len jednoducho častejšie, pretože žijeme dlhšie. Niečo pre niečo. Je to samozrejme jedna veľká lož.

Marketing strachu odvetvia chorôb
Ako môže priemysel zvýšiť svoj predaj? Samozrejme tak, že pomocou vhodnej propagandy vytvorí dopyt na svoje produkty a služby. Najlepšou metódou v medicíne je marketing strachu. Recept je jednoduchý: vyber jedno zlomyseľne smrteľné ochorenie, ktoré, bohužiaľ, nemožno liečiť a naznač, že skríningom to ešte môže byť odhalené v čas. Nazvime ju prevenciou, hneď to znie lepšie. Demonštrujte (názorné vysvetlenie ukážkami, pokusmi, obrazmi, filmom, atď.) usmievavých ľudí, ktorých zachránil skríning. Úspech je garantovaný. Ako príklad som vytypoval skríning rakoviny prostaty.

Ben Stiller, ktorého všetky filmy sa mi podarilo zatiaľ nevidieť, v roku 2017 sa mu podarilo dostať na titulnú stranu magazínu Life Extension Magazine s názvom „ Víťazstvo nad rakovinou prostaty“. Stillerovi vo veku 46 rokov ponúkol lekár urobiť test PSA (prostatický špecifický antigén) a keďže hladina PSA pokračovala v raste ešte dva roky, bol nakoniec operovaný a nadšene vyhlásil, že „test PSA zachránil môj život“.

Prevencia a liečba rakoviny je veľmi predajný produkt. Farmaceutický priemysel sa teraz stiahol z trhu psychiatrických liekov (O’Hara a Duncan, 2016) a antibiotík (Smith, 2017), väčšina veľkých spoločností už nepracuje ďalej na vývoji, skôr v onkológii je intenzívny výskum, pretože teraz sa tu môžeme toho veľa skosiť. Je zvláštne, že rakovina je vo väčšine prípadov nevyliečiteľná. Nové, drahé, 1-2-ročné drogy sú vo všeobecnosti neefektívne, podobne ako tie staré, ale cena novej nádeje je vysoká. Pandémiu rakoviny garantuje nepretržitý trh, pretože život je viac ako čokoľvek iné.

Zrod priemyslu prostaty
Vzhľadom na to, že rôzne druhy rakoviny sa stávajú bežnejšími, zvýšila sa potreba včasnej detekcie. V tomto duchu boli zavedené rôzne techniky na skríning rakoviny prostaty. Biznis nabral rýchlosť vtedy, keď test PSA, ktorý bol objavený v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, bol prijatý americkým úradom pre farmáciu (FDA). Čo sa stalo potom, je dobre znázornené v knihe objaviteľa testu PSA, Richarda Ablinho , s názvom : Veľký podvod prostaty. Ako veľká medicína zdeformovala PSA test a spôsobila tým celospoločenskú katastrofu vo verejnom zdravotníctve“ (The Great Prostate Hoax: How Big Medicine Hijacked the PSA Test and Caused a Public Healt Disaster) (Ablin, 2014). Sám Ablin – hoci existenciu rakoviny vlastnej prostaty odhadoval na 80% – napriek tomu si nenechal odmerať vlastnú úroveň PSA. Ablinov dôvod bol jednoduchý: „Vykonali by ste test, v ktorom by lekár hodil mincu a povedal: Ak bude hlava, máte rakovinu prostaty, ak písmo, nemáte.“ Lebo zhruba taký je test PSA pre diagnostiku rakoviny prostaty. Test najskôr s najväčšou pravdepodobnosťou naznačuje benígne zväčšenie alebo zápal prostaty, ale často môže vykazovať vyššiu hodnotu aj bez akýchkoľvek zmien. Test PSA bol zavedený preto, že bol považovaný za dobrý predbežný screening.

Pretože ak je hodnota vyššia ako 4 nanogramy/ml, znamená to že „niečo je“. Aby vysvitlo, že čo je niečo, ako prvý krok, je dotykový test. Je to celkom subjektívne a podľa výsledkov, rakovinu v 20-30%-tách prehliadnu . Istota ja istota, nasleduje biopsia. Po prvýkrát cez konečník šiestimi ihlami, ale v súčasnosti, ani to nebolo dostatočné presné, preto radšej vzorka sa odoberie 12-timi ihlami. Ale aj toto v 30% -tách dáva falošné negatívne výsledky. Okrem nepríjemností, biopsiou vzniknuté nepríjemné infekcií, problémov s močením, v nemalých prípadoch je potrebná aj nemocničná starostlivosť, a z toho všetkého potom vychádza riziko úmrtia 0,6-1%. Okrem toho PSA nie je vhodná na zvyšovanie povedomia, pretože 10% pacientov, s veľmi nízkymi hodnotami PSA, sú stále postihnutí rakovinou prostaty a jedna desatina z nich je ťažká a pokročilá rakovina. Prakticky, ak si niekto vezme do hlavy, že uňho ide bezpečne o rakovinu prostaty, potom je najistejšie to, že si okamžite nechá vybrať prostatu, pretože tým sa zbaví utrpenia a úzkosti.
U mnohých, s meniacou sa dramaturgiou, v konečnom dôsledku je výsledok ten istý. Riziko vzniku rakoviny prostaty v živote niekoho je 17%, ale zomrie iba 3%. Štúdie pitvy pre iné príčiny úmrtia odhalili, že rakovinové bunky prostatických žliaz sa nachádzajú u mnoho mužov, avšak to sú pomaly rastúce, lokalizované zmeny, ktoré nespôsobujú žiadne sťažnosti počas života danej osoby. Odhaduje sa, že u100-ročných mužov by mohli preukázať rakovinu prostaty so 100%-nou efektivitou, t.j. nie je taký, ktorý by nemal rakovinu prostaty. . Ak ale príde rad na test a hladina PSA je zvýšená, zrejme väčšina sa dá presvedčiť o potrebe ďalšieho testovania. A ak jedna z biopsiových ihiel zasiahne malé rakovinové jadro, kto by vedel pokojne spať? Ako som však napísal, ani to nie je ubezpečujúce, ak biopsiou nič nenájdu. Kto vie kľudne spať s negatívnou biopsiou, vediac, že predsa len šanca na rakovinu je 1: 3? Keď sa vrátil Ben Stiller, jeho postoj pre test PSA, bol kritizovaní mnohými odborníkmi. Niektorí odhadovali, že Stiller s 95% -nou pravdepodobnosť sa mýlil. PSA poukázal iba na to, že „existuje niečo“ a je veľmi málo pravdepodobné, že by mu rakovina prostaty spôsobila problémy. Ale aj keď Stillerovi zachránil život, môžeme ho nazvať šťastnou výnimkou. Takže v otázke rakoviny prostaty nie je otázkou to, či je alebo nie je, ale že či ide o malú tichú, lokálnu zmenu, alebo o agresívne rastúci nádor.

Prediagnostikovanie a nadmerná liečba
Gilbert Welch, lekár a výskumník rakoviny, píše a neustále hovorí o nadmernej diagnóze a nadmernej liečbe. Jeho kolegovia ukázali, že úmrtnosť na rakovinu prostaty v USA sa od roku 1975 znižuje, ale počet diagnóz rakoviny prostaty sa znásobil. Nie je to o účinnosti liečby, ale o tom, že za viac ako 20 rokov bolo 1-1,5 milióna mužov liečených zbytočne rakovinou prostaty. Rádioterapiou, hormonálnou liečbou, chirurgiou. Z každého – ako dôsledok- ľahko môže byť impotencia, ťažkosti s močením, kardiovaskulárne komplikácie, alebo rozpad manželstva. V rozsiahlej štúdii, porovnávali PSA + palpáciu – ako vplyv zachraňujúci život, so životom neskríningovaných mužov. Previerky boli vykonávané každý rok počas prvých šesť rokov a u tých, kde nastali zmeny, navrhovali ďalšie vyšetrenie. Vo filtrovanej skupine bolo diagnostikovaných o 22% viac prípadov rakoviny do 7.-ho roku, ako v nefiltrovanej skupine. Vo filtrovanej skupine až do siedmeho roka zomrelo o 16% viac ľudí oproti skupine nefiltrovaných, a v 10.-ty rok o 9% . To znamená, že skríning neznížil úmrtnosť na karcinóm prostaty, ale zvýšil ho. Ešte väčšie prekvapenie bolo, že o 38% viac ľudí zomrelo vo filtrovanej skupine z iných dôvodov. Podľa autorov, to bol dôsledok vedľajších účinkov zbytočnej liečby. To znamená, že v dôsledku pravidelného skríningu zomrelo vo filtrovanej skupine o 47% viac ľudí (Andriole et al., 2009). Nehovoriac o prediagnostikovaných, ktorí zostali na žive, aké trvalé škody museli znášať v zostávajúcich rokoch svojho života. Môže pre nich byť útecha, ak uveria, že oni sú tí šťastlivci, ktorí prežili.

Pasce čierneho a bieleho myslenia
V tejto fáze ma zvykli obviňovaní z toho, že chcem odhovoriť ľudí zo skríningu rakoviny. Čo predsa môže zachrániť život. Hoci nechcem nikoho odhovoriť zo žiadneho skríningu, očkovania alebo ošetrenia. Len považujem za dôležité informovaný súhlas. Výhody a nevýhody liečby musia byť známe pred podrobením lekárskej procedúry. Ale ľudia to nemajú radi. Čo majú robiť s pravdepodobnosťami? Ľudská myseľ má rád čierne a biele myslenie. Strach zo smrti je tisíckrát silnejší ako strach z prediagnostikovania. Ak niekto urobil test PSA odôvodnene alebo neodôvodnene, ktorý ukázal zmenu, ešte stále sa dotyčný môžete rozhodnúť pre aktívne monitorovanie, čiže pravidelné sledovanie. Okrem PSA, onkológia sa teší z ďalšieho testu na proteín PCA3 v moči, ale mnohí (odborníci) ho považujú za podobne nepresný ako PSA (van Gils a kol., 2008). A samozrejme, počas aktívneho pozorovacieho obdobia je možné aj ošetriť predpokladaný problém, napr. pitím vody so zníženou hladinou deutéria, užitím vitamínu-D a mastných kyselín omega-3, a vyhýbajúc sa mliečnym výrobkom v širokom oblúku, prechod na diétu so zníženou hladinou uhľohydrátov (a bezgluténovej stravy- vlastná poznámka). A mimochodom, sú k dispozícii aj kombinácie rastlinných extraktov, ktoré zabraňujú zväčšeniu prostaty, čo je ohniskom rakoviny prostaty.

Existuje však rozumnejší prístup, a to by bolo skutočnou prevenciou. Rovnako ako všetky druhy rakoviny, pareniskom aj rakoviny prostaty je metabolický syndróm a zápal. Rakovina prostaty sa stáva čoraz častejším z juhu smerom na sever, čo znamená, že vysoké úrovne vitamínu D majú ochranný účinok pri tomto druhu rakoviny. Pravidelná spotreba mlieka je vážnym rizikovým faktorom, rovnako ako nízka hladina testosterónu. Nie, nie je to omyl, chcel som písať nízku. Mohlo by to byť témou druhého článku, ale zníženie hladiny testosterónu súvisiaci s vekom je to, čo u mužov predisponuje k rakovine prostaty. Nenechajte sa zmiasť tým, že akademická medicína tvrdí, že je to presne opačne a v tom duchu aj riadi rakovinu prostaty. Je dosť bežné, že západná medicína sa pokúša liečiť na základe falošných teórií.

A nakoniec, problém prostaty nie je prekliatie mužov, dokazuje to skúmanie prírodných ľudí: oni nemajú takéto problémy.

Pridaj komentár