Glutén v úplne novom svetle

Publikované:17. februára 2019, 20:03
Zdroj: Szendi Gábor
Preklad: Ing.Imrich Galgóczi

Keď citlivosť na glutén (intolerancia na lepok) je geneticky určená, potom prečo nevymreli už dávno tí, ktorí sú na lepok citliví? A či existuje taká intolerancia na lepok, ktorá sa nedá diagnostikovať, ale predsa spôsobuje príznak – symptóm?

Intolerancia na lepok je ustavične narastajúci problém. Väčšina lekárov pristupuje k intolerancii na lepok, ako na autoimunný problém týkajúci sa percentuálne bezvýznamného počtu populácie. Bezvýznamným ju nemôžeme považovať ani vtedy, keby sme poukázali iba na populáciu s vážnym symptómom na celiakiu ( citlivosť na múku ), veď predstavujú 1-2% populácie, čo len na Slovensku predstavuje 50 -100 000 ľudí. Prvý internetový odhad na Slovensku (v r.2012) vykázal, že až 76% obyvateľstva z 550 respondentov má celiakiu. http://www.celiakia.sk/modules.php?op=modload&name=News&file=article&sid=3080

Podľa modelu ľadovca intolerancie na lepok, vrchol ľadovca predstavujú len veľmi vážne prípady celiakie, veď na základe diagnózy zo stolice, výsledky ukazujú, že u 30-40% populácie preukázalo imúnnu reakciu na zmes proteínov glutenínu a gliadinu (lepok), a z genetických dôvodov potenciálne u 50-60% obyvateľstva môže nastať intolerancia na lepok. Najnovšie výskumy doposiaľ našli 27 takých génov, ktoré vyvolávajú náklonnosť na vytvorenie intolerancie na lepok ( van Heel a spol., 2007). Mnohí si mýlia intoleranciu na lepok ako chorobu kt. zistili na základe rôznych imunologických testov, s intoleranciou na lepok, ktorá sa týka podstatne viacerých ľudí. Testy sú schopné len v obmedzenej miere identifikovať skutočnú intoleranciu na lepok. Krvný test nevie identifikovať chorých ľudí s intoleranciou na lepok v 10-20%-tách (Hoggan a Adams, 2010).

Príznaky intolerancie na lepok majú veľmi mnohotvárne prejavy, lepok spôsobuje nie len od miernych až po veľmi vážne črevno-systémové príznaky, lež aj rakovinu, neplodnosť, keď sa dostane do mozgu spôsobuje rôzne neurologické choroby (napr. ataxiu, epilepsiu), respektíve môže vyvolať aj polineuropátiu. Neskôr budem prezentovať nový epochálny prieskum od Jessica Biesiekierski a spol. z r. 2011, v ktorom nekompromisne dokazuje to, že lepok spôsobuje príznaky aj vtedy, keď testy nevykazujú nič. Ten fakt, že oproti 50-tim rokom, počet diagnostizovaných na intoleranciu na lepok, vzrástol na štvornásobok, poukazuje na to, že v západnom stravovaní nastali také zmeny- hoc len v päťdesiat ročnom intervale – ktoré príznaky intolerancie len čoraz väčšmi stupňujú (Rubio-Tapia a spol., 2009). Pretože pri tomto dôkaze použili tú istú metódu jak pri uskladnených, tak aj pri nových krvných vzorkách, preto nemôže nikto povedať, že diagnostické spôsoby zapríčinili nárast ochorení. Vo Fínsku, za posledných 20 rokov, počet chorých na intoleranciu vzrástol na dvojnásobok (Lohi a spol.,2007). V tomto vyšetrení autori upozorňujú aj na to, že počet cukrovkárov I. tipu, oproti 50-tim rokom, vzrástol na šesť-násobok, a pretože k vyvinutiu cukrovky I-ho tipu, ako vieme na lepok pripisujeme rozhodujúci vplyv, to poukazuje aj na to, že pomer nediagnostizovaných na cukrovku I-ho tipu od 50-tich rokov neustále rastie.

Vo Švédsku medzi rokmi 1985 a 1987 u dvojročných detí, vzrástla za dva roky intolerancia na lepok na dvojnásobok (Ivarsson a spol.,2000). „Epidémiu“ – ako neskôr bolo dokázané, spôsobilo to, že verejné zdravotníctvo urgovalo čo najskoršie zavedenie gluténu (lepok). Po následkoch vyhlásenie stiahli, a počet novo-diagnostikovaných poklesol.

Z týchto vyšetrení sa dá jednoznačne usúdiť, že:
A, zvýšená spotreba obilia spôsobuje postupné zaťaženie organizmu na lepok, dôsledkom čoho sa stali intolerantný na lepok aj tí, ktorí predtým pri menšej spotrebe obilia, nereagovali chorobne. V dnešnej dobe sa lepok nachádza nie len v obilí, ale skrytej forme aj v liekoch, v mäsových výrobkoch, v chipsoch, vo vitamínových prípravkoch a pod (Hlywiak, 2008, Maltin a spol., 2009).
B, súčasné obilie obsahuje viac gluténu (lepok), ako to obilie, ktoré bolo pred 50-100 rokmi rozšírené.

Bod “A“ nie je obzvlášť odkázaný na dôkaz. Bod „B“ stelesňuje tú problematiku, ktorú sofistickejší paleokritici – ako otázku tak zvykli nadhodiť, že keby lepok bol taký veľký problém, potom v staroveku a stredoveku u ľudí, konzumujúcich veľa chleba, by bol početný, „chlebomor“. Je dobre známe, že Rimania konzumovali napr. veľa obilia, a v mediteránnych oblastiach tradične konzumovali veľa chleba aj v stredoveku.

Obilie na chlieb (Triticum aestivum) patriaci do skupiny rastlín haxaploid, obsahuje tri genomi. Tri genomi pochádzajú z troch pradávnych obilí. Jeden je Triticum monococcum s genom tipu „A“, druhý tipu „B“ Triticum speltoides. Tip Triticum turgidum, zlučuje v sebe „A“ a „B“ genom. Tretí genom tipu „D“ je Triticum tauschii ( van Herpen a spol., 2006).
Obilie na chlieb sa vyvinul spontánnou hibridáciou pred cca. 8000 rokmi, pravdepodobne zlúčením Triticum turgidum a Triticum tauschii. Glutén (lepok) sa skladá z gliadinu a glutenínu. Z gliadinu izolovali alfa, béta, gamma a omega verzie, a alfa-gliadin je z nich ten, ktorý najskôr spôsobuje imunné a črevné príznaky. Predchodcov súčasného obilia na chlieb, cez tisícročia pestovali a konzumovali v rôznych oblastiach na Zemi. Napr. v mediteránnych oblastiach a v Strednej Európe pestovali genom tipu „A“ T.monococcum. V bronzovej dobe v Egypte pestovali genom „A+B“ T.turgidum spp. Dicoccum, ktorý bol obilím aj Rimanov (Vincenti a spol., 2007). Výskumy viacnásobne dokazujú, že za intoleranciu, je zodpovedné obilie s genomom tipu „D“, ktoré obilie používame v súčasnosti na chlieb, a obilie s obsahujúce genom „A“ a „B“ buď nespôsobujú intoleranciu na lepok, alebo len veľmi nepatrne (van Herpen a spol., 2006; Salentijn a spol.,2009). Napr. v súčasnosti pestovaný alakor (einkom, Tricitum monococcum), ktorý obsahuje genom tipu „A“, neobsahuje alfa-gliadin. Iné druhy obilia s genomom tipu „A+B“ (napr. Triticum turgidum) tiež neobsahujú alfa-gliadin. Zato ale pre ľudí s intoleranciou na lepok ich konzumácia je neprípustná, ale dôsledkom jej konzumácie je riziko prejavu príznakov podstatne menší. Za posledných sto rokov šľachtitelia úmyselne selektovali a krížili také druhy, ktoré mali vysoký obsah gluténu, lebo od neho budú cestoviny dobre spracovateľné, respektíve sa stanú vhodné na výrobu cestovín. Druhé hľadisko bolo zvyšovanie výživnej/kalorickej hodnoty obilia, t.j, šľachtitelia chceli dosiahnuť čo najväčšiu hodnotu obsahu bielkovín (van den Broeck a spol.,2010). Van den Broeck a jeho spol. sústredene skúmali 36 druhov obilia na chlieb na alfa-gliadin. Zistili, že medzi nimi žiaľ nie je značný rozdiel v obsahu výskytu alf-gliadinu. Podľa autorov, vďaka tomuto drastickému nárastu spotreby obilia, a bezuzdnému-neohraničenému aplikovaniu gliadínu v potravinárskom a farmaceutskom priemysle, neustále rastie počet ľudí na intoleranciou na lepok. (alfa-gliadin sa totiž dá izolovať a použiť zvlášť, ako prídavná látka do potravín, liekov a pod.)

Stojí to za to poznamenať, že špaldová pšenica, ktorá je v dnešnej dobe módna a považovaná za veľmi zdravý polotovar, je genom tipu „A+B+D“, a vôbec sa nedoporučuje pre ľudí s intoleranciou na lepok, lebo má vysoký obsah gluténu (lepok) (Vincenti a spol., 2007)

Rôzne skupiny vedcov majú spoločný jednoznačný názor na to, že dnešné obilniny by sa mali zameniť na naozaj pradávne obilia s genomom typu „A“ a „B“, lebo tieto nespôsobujú intoleranciu na lepok.

Je to samozrejme číra utópia, pretože podľa dnešných údajov, vyriešiť problém u 1-2% obyvateľov trpiacich na intoleranciu na lepok, nebudú potravinársky a poľnohospodársky priemysel považovať za svoju úlohu, lebo akákoľvek premena by pre nich znamenal obrovské straty. Už aj preto je to číra utópia, lebo u podstatne väčšom probléme, ako sú srdcovo-cievne choroby, na ktoré zomiera polovica obyvateľstva, nechce vytvoriť konsenzus v tom, že príčinou tejto nesmierne vysokej mortality nie sú tuky, ale rýchlo vstrebávajúce uhľohydráty.

Tieto výskumy objasňujú ten paradoxne zdanlivý jav, že aj keď na svete je konzumácia obilia zhruba len 5-10000 rokov stará vec, intolerancia na lepok a citlivosť na ňu, začala byť vážnejšie zjavnou len iba na konci 19. storočia. Aj to je paradoxné, že za veľa tisíc rokov prečo sa nevyselektovali tie gény, ktoré spôsobujú náklonnosť na intolerancie na lepok, hoci do roku 1900 bola celiákia smrteľná choroba. Odpoveď je jednoduchá krátka: – prevažná väčšina obyvateľstva v Európe viac tisíc rokov konzumovalo také obilie, ktoré vôbec nie, alebo len vo veľmi malom množstve obsahovalo alfa-gliadin. Posledná storočná šľachtiteľská skúsenosť, ktorá uprednostnila pri ďalších šľachtiteľských výskumoch obilie Triticum aestivum s genom „D“, dosiahlo, že dnešné obilie na chlieb obsahuje veľmi veľa gluténu (lepok), a v ňom veľa alfa-gliadínu. Pretože konzumácia obilia v dnešnej podobe v skutočnosti rapídne narástol pred 100-120 rokmi, a konzumácia dnešného obilia sa šíri aj v Ázii, tak prakticky všade na celom svete postupne narastá počet ľudí citlivých na lepok.

Intolerancia na lepok v novom svetle

Pri iritabilnom črevnom syndróme (IBS) ja dávno dobre známa úloha gliadínu, u veľa chorých ľudí na IBS je dokázané, že v pozadí tejto choroby stojí citlivosť na lepok. Popri tom, veľa praktizujúcich klinikov spozorovalo, že pri zavedení stravy bez gluténu aj u tých chorých na IBS nastalo zlepšenie zdravotného stavu, u ktorých sa nedalo testami dokázať citlivosť na lepok. Vo vede doposiaľ tieto pozorovania považovali za anekdotické (vtipnú historku), a bolo otázkou postoja, do akej miery ju brali vážne. Jessica R. Biesiekierski a spol. v r. 2011 tlmočili svetu vedecké výsledky v tejto téme. Vedci robili nábor medzi takými IBS chorými, u ktorých nastalo zlepšenie zdravotného stavu pri zanechaní konzumácie gluténu, ale dokázateľne nemali celiákiu. Celiákiu u týchto ľudí vylúčil buď tým, že nenosili v sebe gén (HLA-DQ2 a HLA-DQ8) spôsobujúci náklonnosť, alebo keď ich vlastnili, potom biopsiou tenkého čreva. Do tohto výskumu vstupujúci chorí boli už určitý čas na strave bez gluténu, a počas 6 týždňov trvajúcom výskume, dostávali každý deň jeden mufin a krajec chleba. Z tejto sledovanej skupiny 19 pacientov dostával glutén (lepok) bez ich vedomia, a 15 zase nie. Išlo o dvojnásobne slepú placebo-skúšku, pretože ani tí, ktorí ich vyšetrovali, a ani chorí nevedeli, že kto dostal a kto nedostal glutén ( lepok).

Počas vyšetrenia kontrolovali viac takých imúnnych parametrov v krvi, ktoré sú typické pre ľudí s citlivosťou na lepok (transglutaminase IgA, gliadin protilátky vo funkcii IgA a IgG, protilátku Endomysial), merali ďalej úroveň bielkoviny C-reaktívu a priepustnosť čriev a úroveň laktoferínu v stolici. Podľa výsledkov vyšetrenia, u pacientov kt. pred tým nevykazovali žiadne náznaky na citlivosť na lepok, sa prejavili zhoršenia príznakov citlivosti na lepok. Počas prieskumu, vyšetrenie na imunologické parametre nevykázali žiadne zmeny, t.j. na základe testov ani po konzumácii sa u nich nedal vykázať citlivosť na lepok. Vyšetrenie teda dokázalo ten -už dávno tušiaci fakt, že existuje taká citlivosť na lepok, ktorá nie cez dobre známi mechanizačný prejav celiákie vykazuje svoje pôsobenie.

Tento fakt potvrdzuje aj to, že na lepok chorí reagujú zhoršením zdravotného stavu, po- lovica pacientov ktorí reagovali so stupňujúcimi príznakmi, ani nenosili v sebe spomínané gény HLA-DQ2 a HLA-DQ8, t.j. podľa dnešných vedomostí by nemohli byť citliví na lepok. Stupňujúce príznaky nemali zápalový charakter, toto dokazovali rôzne parametre (normálna úroveň CRP a laktoferrinu). Priepustnosť čriev sa nezmenil v gluténnej (lepok) skupine. Toto všetko dokazuje to, že lepok vlastní taký mechanizmus vplyvu na organizmus, ktorý dnes nevieme merať, detektovať, ale zo stupňujúcich príznakov je jednoznačne dokázateľná takáto vlastnosť.

Pretože počas vyšetrenia dôsledkom konzumácie gluténu (lepok) sa zjavili také príznaky, ktoré sú charakteristické so súčasným každodenným „zlým žalúdkom“ západného človeka, t.j. nadúvanie, produkcia črevných plynov, brušné bolesti, abnormálna konzistencia stolice, únava, nevoľnosť, vynára sa možnosť predpokladať, že tieto každodenné neisté sťažnosti spôsobuje konzumácia gluténu. Dôvody týchto sťažností obyčajne ani vtedy sa nepodarí zistiť, ak by sa o to niekto aktívne pokúšal, lebo v takom prípade konštatujú, že to všetko spôsobuje „stres, úzkosť a depresia“. Tu spomínané účinky gluténu dokazujú aj mnohí ľudia, ktorí keď prešli na paleo stravovanie, následne u nich zmizli pôvodom neisté žalúdočné problémy.

Pravidelne dostávam listy od ľudí kde sa zaujímajú o to, kde by mohli testovať vlastnú intoleranciu na lepok, lebo od týchto výsledkov bude závisieť ich rozhodnutie, či prejdú na paleo stravovanie. Aj doposiaľ som im odpovedal to, že od týchto testov nech veľa neočakávajú, pretože maximálne môžu potvrdiť len už známu intoleranciu na lepok, ale nega-tívny výsledok však nevyvracia prítomnosť intolerancie.
V konečnej konklúzii môžeme konštatovať dve veci: počas 19-20. storočia dôsledkom rozšírenia obilia na chlieb s vysokým obsahom gluténu, v dejinách ľudstva zatiaľ nikdy nevídanom množstve narástla konzumácia gluténu (lepok). Vplyv gluténu na zdravie a na každodennú celkovú náladu do dnešného dňa podceňujú, ale stále viac výskumov dokazuje, že ani len odhadnúť nie sme schopný to, že do akej hĺbky sa ponára päta ľadovca intolerancie na lepok.

Zdroj:
Gábor Szendi: Spravodaj 02.2012.; Paleolit stravovanie a choroby našej doby.; http://www.tenyek-tevhitek.hu
http://www.celiakia.sk/
http://www.zdravie.sk/sz/510/t257580/p1/autoimunne-choroby.html

• Biesiekierski JR, Newnham ED, Irving PM, Barrett JS, Haines M, Doecke JD, Shepherd SJ, Muir JG, Gibson PR. Gluten causes gastrointestinal symptoms in subjects without celiac disease: a double-blind randomized placebo-controlled trial. Am J Gastroenterol. 2011 Mar;106(3):508-14
• Hlywiak KH (2008) Hidden sources of gluten. Pract Gastroenterol 32:27-39
• Hoggan, R; Adams, S (eds.): Cereal Killers: Celiac Disease and Gluten-Free A to Z. Watersidworks and Celiac.com, 2010.
• Ivarsson, A., Persson, L., Nyström, L., Ascher, H., Cavell, B., Danielsson, L., Dannaeus, A., Lindberg, T., Lindquist, B., Stenhammar, L. and Hernell, O. (2000), Epidemic of coeliac disease in Swedish children. Acta Paediatrica, 89: 165-171.
• Lohi S, Mustalahti K, Kaukinen K, Laurila K, Collin P, Rissanen H, Lohi O, Bravi E, Gasparin M, Reunanen A, Mäki M (2007) Increasing prevalence of coeliac disease over time. Aliment Pharmacol Ther 26:1217-1225
• Maltin V, Charabaty A, Mangione R (2009) Medications: a hidden source of gluten. Pract Gastroenterol 33:32-36+38
• Rubio-Tapia A, Kyle RA, Kaplan EL, Johnson DR, Page W, Erdtmann F, Brantner TL, Kim WR, Phelps TK, Lahr BD, Zinsmeister AR, Melton LJ 3rd, Murray JA.Increased prevalence and mortality in undiagnosed celiac disease. Gastroenterology, 2009, 137(1):88-93.
• Salentijn EM, Goryunova SV, Bas N, van der Meer IM, van den Broeck HC, Bastien T, Gilissen LJ, Smulders MJ. Tetraploid and hexaploid wheat varieties reveal large differences in expression of alpha-gliadins from homoeologous Gli-2 loci. BMC Genomics. 2009 Jan 26;10:48
• van den Broeck HC, de Jong HC, Salentijn EM, Dekking L, Bosch D, Hamer RJ, Gilissen LJ, van der Meer IM, Smulders MJ. Presence of celiac disease epitopes in modern and old hexaploid wheat varieties: wheat breeding may have contributed to increased prevalence of celiac disease. Theor Appl Genet. 2010 Nov;121(8):1527-39.
• van Heel DA, Franke L, Hunt KA, Gwilliam R, Zhernakova A, Inouye M, Wapenaar MC, Barnardo MC, Bethel G, Holmes GK, Feighery C, Jewell D, Kelleher D, Kumar P, Travis S, Walters JR, Sanders DS, Howdle P, Swift J, Playford RJ, McLaren WM, Mearin ML, Mulder CJ, McManus R, McGinnis R, Cardon LR, Deloukas P, Wijmenga C: A genome-wide association study for celiac disease identifies risk variants in the region harboring IL2 and IL21. Nat Genet, 2007, 39(7):827-9.
• van Herpen TW, Goryunova SV, van der Schoot J, Mitreva M, Salentijn E, Vorst O, Schenk MF, van Veelen PA, Koning F, van Soest LJ, Vosman B, Bosch D, Hamer RJ, Gilissen LJ, Smulders MJ. Alpha-gliadin genes from the A, B, and D genomes of wheat contain different sets of celiac disease epitopes. BMC Genomics. 2006 Jan 10;7:1.
• Vincentini O, Maialetti F, Gazza L, Silano M, Dessi M, De Vincenzi M, Pogna NE. Environmental factors of celiac disease: cytotoxicity of hulled wheat species Triticum monococcum, T. turgidum ssp. dicoccum and T. aestivum ssp. spelta. J Gastroenterol Hepatol. 2007 Nov;22(11):1816-22.

Pridaj komentár