Dna (Lámka) a paleo

Publikované:4. marca 2019, 9:06
Zdroj:
Szendi Gábor:The paleo Diet Update. January 3, 2010 – Volume 2 Issue 4 (Originally published September 15, 2006)
Preklad: Ing.Imrich Galgóczi

( Dna alebo lámka, pakostnica, staršie podagra (lat. arthritis uratica)., Určitá forma dni sa označuje podľa miesta uloženia kryštalických hmôt kyseliny močovej alebo podľa miesta vzniku záchvatov: noha – podagra, ruka – chiragra, rameno – omagra – vlastná poznámka)

Dna je choroba, týkajúca sa 1-2% ľudí žijúcich na type stravovania, typická pre západnú vyspelú kultúru, s vysokým obsahom uhľohydrátov. Ešte aj v súčasnosti, medicína žije podľa paradigmy, keď tvrdí, že túto chorobu spôsobujú potraviny s vysokým obsahom purínu. Oproti tomu, u ľudí, žijúci na paleo stravovaní, dna je neznáma choroba, a len potom sa stáva častou, keď títo ľudia prejdú na západný spôsob stravovania. V ďalšom, Dr. Cordain poukáže na to, že dnešný výklad lámky je úplne mylný. Ľudia, ktorí prejdú na paleo stravovanie, môžu očakávať podstatné zlepšenie.

Väčšina paleo-čitateľov dobre pozná metabolický syndróm a päť klasických porúch:
1, vysoký krvný tlak 2, cukrovka II.-ho typu ( alebo stav, kt. ju predchádza; zvýšená inzulínová rezistencia ) 3, koronárna kalcifikácia ( zvápenatenie vencovej tepny-ateroskleróza) 4, obezita 5, špatné zloženie tukov v krvi (t.j. zvýšená úroveň triglyceridov, zvýšená hladina LDL a znížená hl. HDL cholesterínov ).

Ďalšou chorobou je choroba s názvom dna (lámka), ktorá sa vyskytuje u chorých s narušeným metabolickým, t.j ide taktiež o metabolický syndrómom, (1). Z dôsledku toho je občas dna považovaná ako dôsledok inzulínovej rezistencie, ktorá je súčasťou metabolického syndrómu (2). V tejto správe poukážem na to, prečo je dna taká častá choroba pri inzulínovej rezistencii. Snáď ešte dôležitejšie je to, že prečo sú neúčinné dnešné diétne odporúčania ako metódy liečenia lámky, a že ktorá stravovacia stratégia je podstatne lepšia, ktorá zmierňuje, resp. zabraňuje vytvoreniu lámky. Túto stravovaciu zásadu nepodporujú len najnovšie praktické skúsenosti, ale aj hromada genetických a evolučných argumentov, ktoré ukazujú na to, ako ľudský génom, prostredníctvom istých genetických mutácií ľudského organizmu v čase, keď človek začal konzumovať mäso, zabránil vytvoreniu lámky.

Obrázok skvele zhŕňa to, ako najviac ľudí myslí na dnu: intenzívna bolesť a opuch v palci na nohe. Podľa zápisov, dna je jedna z najstarších ľudských chorôb, ktorú poznali už aj Egypťania pr.n.l. okolo r.2640, aj Hypokrates už popísal túto chorobu v 5.-tom storočí pr.n.l. Pôvodne túto chorobu spájali s bohatstvom a blahobytom, preto ju zvykli nazývali „ ako chorobu kráľov a kráľovskou chorobou“(3). Podľa dejepisu, dna znepríjemnila život takým ľuďom ako boli Alexander Veľký, HenrikVIII., Benjamin Franklin, Alexander Hamilton, Alfred Lord Tennyson, Voltaire, Isaac Newton, Charles Darwin, Leonardo da Vinci a pod.(4). Historicky dnu spájali s prosperitou, hojnosťou, ako aj konzumáciou alkoholu. Ako je zvykom, keď choroby spájajú s nevhodným stravovaním, sprevádza ich veľa dôkazov o tom, že u prírodných ľudí je dna neznámi pojem, alebo sa vyskytuje veľmi zriedka (5-8), ale akonáhle títo ľudia prešli na západný spôsob stravovania, výskyt dna začala rýchlo rásť aj u nich (9,10). V súčasnosti dnu už nepovažujú za chorobu blahobytu a hojnosti, ale skôr za dôsledok západného spôsobu stravovania (3,11). Dna, v USA, sa týka aspoň 3,4 milińov ľudí (12).

Dna: základy
Dna je bolestivá choroba, ktorá sa môže týkať ktorého koľvek kĺbu alebo tkaniva tela, ale najčastejšie sa vyskytuje v palci na nohe na strednej časti kĺbov, alebo sa vyskyuje v päte a kolene (viď obr. 2).

Keď je v krvi úroveň koncentrácie kyseliny močovej príliš veľká ( u mužov>7,0 mg/dl, u žien >6,0 mg/dl), vytvárajú sa kryštáliky kyselin močovej ktoré sa uložia v kĺboch, ktorej dôsledok je nepríjemná bolesť, napuchnutie a stuhnutosť (11). Neustále ukladanie kryštálikov kyseliny močovej v kĺboch, vytvorí uzliny lámky, ktoré odierajú a poškodzujú susedné časti kostí. Takto beprostredným dôvodom lámky je zvýšená hladina kyseliny močovej v krvi (hiperurichémia). Tento fakt poznáme od roku 1859 z knihy Alfreda Garroda s názvom: “Dna a reumatická dna, vlastnosti a ich liečba” ( 4). Možno, milý čitateľ, ešte zaujímavejšie je pre vás fakt, že vysoká hladina močovej kyseliny nie je priamym, ale skôr konečným dôsledkom lámky.

Hladina kyseliny močovej je taká, ako bankový účet, finančnú rovnováhu určuje rozdiel medzi príjmom a výdavkami. Podobne, aj hladina úrovne kyseliny močovej závisí od vstupu a výstupu tejto kyseliny z krvného obehu. Úroveň mnmožstva kyseliny močovej v krvy determinuje pečeňou syntetizoané množstvo, ktorú potom vypustí do krvného obehu. To, že aké množstvo opustí krvný obeh, určujú obličky s veľkosťou pomeru vylúčenia a od jedného menej rozhodujúceho činiteľa, ktoré predstavujú črevné baktérie, tiež z pomeru vylúčenia močovej kyseliny. U všetkých pacientov chorých na lámku, vo viac než 90%-tách chorobu spôsobuje to, že ich obličky nevedia spracovať to množstvo, ktoré sa nachádza v krvi, t. j. málo a pomalšie vylučujú, než ako sa dostane kyselina močová do krvného obehu prácou pečene (11).

Prešetrime najprv otázku spôsobu, ako sa kyselina močová dostane do krvného obehu. Kyselina močová je syntetizovaná v pečeni, a potom sa dostane do krvného obehu, ale kľúčovou otázkou pri pochopení vytvorenia choroby dna je, že ako vytvorí pečeň kyselinu močovú. Pečeň vytvára(produkuje)kyselinu močovú z purínov. Puríny spájajú nukleové kyseliny v DNS a RNS, a keď DNS a RNS v buňkách sa rozkladajú-rozpadnú, puríny sa pretvortia na kyselinu močovú v pečeni a ešte aj v niektorých iných tkanivách organizmu. Pečeň dostáva puríny z dvoch zdrojov: 1, zo stravy; 2, z denne odbúrávaných tkanív organizmu. Z celkového denného množstva purínu, dve tretiny pochádzajú rozkladom vlastných tkanív, a jedna tretina prichádza zo stravy (11). Keď celkové ( zo stravy a z vlastným rozkladom tkanív) purínové zaťaženie prekročí kapacitu obličiek, zvýši sa koncetrácia kyseliny močovej, a tým sa zvyšuje riziko výskytu dna.

Prevláda názor, že keď zo stravy, predovšetkým z mäsa a morských živočíchov pochádzajúci purín znížia, môže to spôsobiť zníženie alebo aj predchádzanie symptómov dna (3, 11, 13, 14). Je zvykom doporučiť množstvo stravy s nizkou úrovňou koncentrácie purínov. Stojí za povšimnutie, že medzi doporučenými stravami s nízkym obsahom purínov figuruje biely chlieb, keksy, cukor a sladkosti, zákusky, torty, ryža, obilniny, zmrzlina a mlieko. Ako onedlho budeme vidieť, tieto potraviny s veľmi nízkym obsahom purínov nezabránia vzniku dna, ale v skutočnosti predstavujú prvotnú príčinu jeho vzniku.

Ďalej, potraviny s takým vysokým obsahom purínov ako sú ryby, mušle, mäso, hydina a vnútornosti, nedoporučené na konzum, majú zhľadiska zníženia obsahu purínov pochybnú terapeutickú hodnotu ( 11 ), lebo klinické výskumi stravy s nízkym obsahom purínu, priniesli veľmi malý pokles ( 1-2 mg/dl ) hladiny purínu v krvi ( 15-17 ).

Realita je však tá, že hoci stravovací štýl s veľkým obsahom purínu, od ktorého by sme so samozrejmosťou mohli očakávyť stupňujúcu tendenciu symptómov dna, že konzumácia bielkovín znižuje úroveň hladiny kyseliny močovej v krvi tým, že stupňuje vylučovanie kyselin močovej (18). Tento zdanlivo paradoxný efekt je preto možný, lebo obličky stupňujú vlastné vylučovanie, keď sa zvýši hladina purínu prijatím stravy (19).

Takže zlúčme dva a dva. Keď strava, zakladajúca sa na vysokom množstve bielkovín a mäsa, opravdu zvyšuje vylučovanie kyseliny močovej, a ľudia chorí na lámku majú v 90%- túto chorobu preto, lebo ich obličky vylučujú kyselinu močovú na nízkej úrovni, potom nemá veľký zmysel tvrdiť to, že prvotnou príčinou vzniku dna je konzumácia mäsa a bielkovín.

Čo doopravdy musíme hľadať je ten stravovací faktor, ktorý naraz zvyšuje syntézu kyseliny močovej v pečenia a zároveň zabraňuje obličkám vylučovanie kyseliny močovej. Bingo! Ktoré môže byť to zázračné jedlo, ktoré spĺňa naraz obidve faktory? Len pre začiatočníkov: aké sú hlavné zásady západnej stravy? Potraviny z rafinovaných obilnín a rafinované uhlohydráty. Typická Západná strava pozostáva typicky zo 40%-tách z tejto stravy (20).
(Vlastná poznámka: tento článok sa zrodil na svet pred 12 rokmi. Som názoru, že súčasný trend konzumácie sacharidov priamo a latentne prítomné v potravinách je rádovo vyšší; niektoré zdroje uvádzajú už 50-60%.)

Lámka: skutočné dôvody
Už štyridsať rokov vieme, že konzumácia fruktózy alebo infúzia z fruktózy spôsobuje hiperurikémiu (zvýšená haldina močovej kyseliny), (21-24). Lenže táto informácia bola pochovaná v lekárskej odbornej literatúre, preto vedecko-výskumné klinické odporučenia nedoporučujú chorým na dnu, aby zo stravy vynechali konzumáciu uhľohydrátov. V pečeni fruktóza podnecuje k syntéze kyselinu močovú, dôsledkom čoho zvyšuje v krvi hladinu kyseliny močovej (24, 25). Len fruktóza má takýto vplyv, glukóza ( hroznový cukor ) počas výskumu nezvýšila úroveň kyseliny močovej, kdežto vysoký obsah cukru (cukor z repy, trstiny, a z javoru) zvýšila (26). (Poznámka vlastná: viac o cukroch pre lepšie pochopenie viď.: http://cs.wikipedia.org/wiki/Sachar%C3%B3za ). Pretože stolový cukor, sacharóza, pozostáva z doch jednoduchých cukrov – z glukózy a frukózy, a sacharóza počas trávenia sa rozkladá na dva elementárne cukry, z ktorých fruktóza spôsobuje zvýšenú hladinu kyseliny močovej.
V stravovaní v USA, fruktóza má dva zdroje: potraviny a nápoje na báze sirupov fruktózy a sacharózy. Spotreba sacharózy a fruktózy z roka na rok sa zvyšuje.

Fruktóza, či už zo stolového cukru alebo priamo samotná fruktóza, cez viacstupňové biochemické procesy stupňuje syntézu kyseliny močovej a zabraňuje jej vylučovanie (27), 28). Ďalej, ako aj sacharóza aj fruktóza, z dôvodu ich vysokého GI ( Glikemický Index) spôsobujú chronicky vysokú hladinu inzulínu, dôsledkom toho zase spôsobujú inzulínovú rezistenciu (1). Nespočetné množstvo vyšetrení dokazuje, že inzulín efektívne zabraňuje v bličkáckách vylučovanie kyseliny močovej (29-31).

Všetko dokopy, tieto podstatné a dobre opodstatnené biochemické fakty znamenajú, že sacharóza, fruktóza a všetky uhľohydráty s vysokým GL ( Glikemická nasýtenosť), ako napr, výrobky z obilnín, zemiakov, zohrávajú centrálnu rolu, pri vytvorení choroby dna. Hiperurikémia tesne naväzuje na metabolickým syndrómom, lebo obä choroby úzko súvisia s chronicky vysokou úrovňou inzulínu.

Nakoniec je tu ešte jeden diel z puzzle, ktorá uzatvorí rámec súvislostí a dôvodov. Okrem sacharózy a fruktózy a uhľohydrátov s vysokým GL aj nadmerné požívanie alkoholických nápojov taktiež zvyšuje symptómy choroby dna, lebo taktiež sa zúčastňuje na procese produkcie kyseliny močovej a zabraňuje jej vylučovanie (11).

Podporujúce evolučné dôkazy
Všetky stravovacie otázky treba prešetriť aj z evolučnej perspektívy. V prípade choroby dna¬¬¬, obmedzovanie stravy s vysokým obsahom purínu je úplne v rozpore s tými antropologickými dôkazmi, podľa ktorých najdôležitejšou stravou našich predkov bola živočínžna strava, ktorá predstavovala viac než 50% celkovej dennej energetickej potreby (33, 34). Strava našich predkov z pred 2.5 milińov rokov sa zakladala na báze mäsa a bielkovín. Môžeme sa odvolávať aj na Homo erectus s pred 1.77 miliónov rokov, ktorého strava bola tiež živočížneho pôvodu(36). Ak zamierime na sever, odhliadnúc od niekoľko mesiacov, celý rok bol nedostatok rastlinej stravy.

Vo svetle pravekej mäsitej stravy je paradoxné tvrdiť to, že strava s vysokým obsahom purínu môže spôsobiť chorobu dna po tom, keď sme počas 2.5 miliónov rokov jedli veľa mäsa. Najpravdepodobnejší evolučný proces mohol byť taký, že dôsledkom prirodzemnej selekcie sme sa stali vhodnými na konzum stravy s vysokým obsahom purínu. Na okamih sa pozrime na dôkazy.

Okrem človeka, u takmer žiadneho zvieraťa sa lámka nevyskytuje. Zvieratá disponujú enzímom urikáza, ktorý kyselinu močovú konvertuje na allatoin, ktorý potom obličky s ľahkosťou vylúčia (11). Človek a opice nemajú tento enzým, avšak opice jedia prakticky len rastlinnú stravu, preto napriek vysokej hladiny kyseliny močovej, netrpia na chorobu dna (11).

Ako starodávny pračlovek začal konzumovať čoraz viac mäsitej stravy, zrejme sa v ich okruhu rozmnožili prípady lámky, ktoré ale sťažoval pohyb, a to zrejme odštartovalo drsnú selekciu medzi členmi s náklonnosťou na chorobu lámky. To viedlo k tomu, že sa pračlovek prispôsobil k strave s vysokým obsahom purínu, ináč by bol vymrel.

Ak je to všetko pravda, dá sa to dokázať aj experimentom. Keď jednému chorému na lámku, budeme dávať stravu s vysokým obsahom bielkovín, ale znížime konzumáciu cukru a uhľo- tov s vysokým GL, potom sa čo bude diať? Čo nám veští evolučná paradigma? Nuž, pozrime sa na to!
Ako v prípade mnohých dogiem týkajúci sa stravovania, tak aj v prípade choroby dna sú dogmy zabetónované. Preto až do roku 2000 nikomu neprišlo na um, aby chorých na lámku podrobili diétete s vysokým obsahom bielkovín a stravou s nízkym glikemickým indexom, s cieľom zistiť dôsledok takéhoto stravovania (41). Vo vyšetrení z 12-tich chorých na lámku, u siedmich z nich nastala normalizácia stavu úrovne kyseliny močovej a signifikančne poklesol výskyt záchvatov dôsledkom lámky. Dedukcia autorov bola to, že môže byť užitočné revidovať diétu v prípade choroby dna.
Úroveň kyseliny močovej a pokles záchvatov lámky za 16 týždňov. (Zdroj: Dessein a spol.,2000.)

Doslov
Uplynulo dvanásť rokov ( článok bol napísaný v r. 2006 ) od zverejnenie tehoto revolučného vyšetrenia. Čitateľ si môže myslieť, že reumatológovia sa len tak vrhli na túto tému, ako keď horúci nôž preniká do masla. Ach, keby sme len mali to šťastie,… Od vtedy sa neuskutočnilo (tento článok teraz zverejňujem v pôvodnej forme ako som ju publikoval v r. 2012; súčasnú situáciu v tejto téme nepoznám, t.j. či sa od vtedy uskutočnili podobné štúdiá, o akom píše Dr. Cordain L. nemám poznatky) ani jedno vyšetrenie, ktoré by potvrdilo alebo vyvrátilo tu popísané fakty. Preto v mysliach naďalej zostáva zabetónovaná milná tória, podľa ktorého príčinou vzniku lámky je konzumácia potravín s vysokým obsahom purínu a mäsitých výrobkov, a neustále sa posilňuje tento milný názor, vďaka jeho publikáciám v prestížnych lekárskych časopisoch (13).

Literatúra:
1. Cordain L, Eades MR, Eades MD. Hyperinsulinemic diseases of civilization: more than just syndrome X. Comp Biochem Physiol Part A 2003;136:95-112.
2. Reaven GM. Syndrome X: 6 years later. J Internal Med 1994;236:13-22.
3. Johnson RJ, Rideout BA. Uric acid and diet – insights into the epidemic of cardiovascular disease. N Engl J Med 2004;350:1071-73.
4. Nuki G, Simkin PA. A concise history of gout and hyperuricemia and their treatment. Arthritis Res Ther. 2006;8 Suppl 1:S1
5. Rose BS. Gout in Maoris. Semin Arthritis Rheum. 1975 Nov;5(2):121-45.
6. Roberts-Thomson RA, Roberts-Thomson PJ. Rheumatic disease and the Australian aborigine. Ann Rheum Dis. 1999 May;58(5):266-70.
7. Aceves-Avila FJ, Baez-Molgado S, Medina F, Fraga A. Paleopathology in osseous remains from the 16th century. A survey of rheumatic diseases. J Rheumatol. 1998 Apr;25(4):776-82.
8. Beighton P, Solomon L, Soskolne CL, Sweet MB. Rheumatic disorders in the South African Negro. Part IV. Gout and hyperuricaemia. S Afr Med J. 1977 Jun 25;51(26):969-72.
9. Tikly M, Bellingan A, Lincoln D, Russell A. Risk factors for gout: a hospital-based study in urban black South Africans. Rev Rhum Engl Ed. 1998 Apr;65(4):225-31.
10. Prior IA, Welby TJ, Ostbye T, Salmond CE, Stokes YM. Migration and gout: the Tokelau Island migrant study. Br Med J (Clin Res Ed). 1987 Aug 22;295(6596):457-61.
11. Fam AG. Gout: excess calories, purines, and alcohol intake and beyond. Response to a uratelowering diet. J Rheumatol. 2005 May;32(5):773-7.
12. Roubenoff R, Klag MJ, Mead LA, Liang KY, Seidler AJ, Hochberg MC. Incidence and risk factors forgout in white men. JAMA. 1991 Dec 4;266(21):3004-7.
13. Choi HK, Atkinson K, Karlson EW, Willett W, Curhan G. Purine-rich foods, dairy and protein intake, and the risk of gout in men. N Engl J Med. 2004 Mar 11;350(11):1093-103.
14. Emmerson BT. The management of gout. N Engl J Med. 1996 Feb 15;334(7):445-51.
15. Clifford AJ, Riumallo JA, Young VR, Scrimshaw NS. Effect of oral purines on serum and urinary uric acid of normal, hyperuricemic and gouty humans. J Nutr 1976;106:428-34.
16. Griebsch A, Zollner N. Effect of ribomononucleotides given orally on uric acid production in man. Adv Exp Med Biol. 1974;41:443-9.
17. Gutman AB, Yu TF. Effect of ribomononucleotides given orally on uric acid production in man. Adv Exp Med Biol. 1974;41:401-5.
18. Matzkies F, Berg G, Madl H. The uricosuric action of protein in man. Adv Exp Med Biol 1980;122A:227-31.
19. Loffler W. Grobner W, Medina R, Zollner N. Influence of dietary purines on pool size, turnover, and excretion of uric acid during balance conditions. Isotope studies using 15N-uric acid. Res Exp Med (Berl). 1982(2):113-123.
20. Cordain L, Eaton SB, Sebastian A, Mann N, Lindeberg S, Watkins BA, O’Keefe JH, Brand-Miller J. Origins and evolution of the Western diet: health implications for the 21st century. Am J Clin Nutr. 2005 Feb;81(2):341-54.
21. Perheentupa J et al. Fructose-induced hyperuricaemia. Lancet 1967;2:52831.
22. Heuckenkamp PU et al. Fructose-induced hyperuricaemia. Lancet 1971;1:808-09.
23. Fox IH et al. Studies on the mechanism of fructose-induced hyperuricemia in man. Metabolism 1972;21:713-21.
24. Raivio KO et al. Stimulation of human purine synthesis de novo by fructose infusion. Metabolism 1975;24:861-9.
25. Seegmillr JE et al. Fructose-induced aberration of metabolism in familial gout identified by 31P magnetic resonance spectroscopy. PNAS 1990;87:8326-30.
26. Fox IH et al. Hyperuricemia and hypertriglyceridemia: metabolic basis for the association. Metabolism 1985;34:741-6.
27. Mayes PA.Intermediary metabolism of fructose. Am J Clin Nutr. 1993 Nov;58(5 Suppl):754S-765S.
28. Yamamoto T, Moriwaki Y, Takahashi S, Nasako Y, Higashino K. Effect of lactate infusion on renal transport of purine bases and oxypurinol. Nephron. 1993;65(1):73-6.
29. Facchini F, Chen YD, Hollenbeck CB, Reaven GM. Relationship between resistance to insulinmediated glucose uptake, urinary uric acid clearance, and plasma uric acid concentration. JAMA. 1991 Dec 4;266(21):3008-11.
30. Muscelli E, Natali A, Bianchi S, Bigazzi R, Galvan AQ, Sironi AM, Frascerra S, Ciociaro D, Ferrannini E. Effect of insulin on renal sodium and uric acid handling in essential hypertension. Am J Hypertens. 1996 Aug;9(8):746-52.
31. Ter Maaten JC, Voorburg A, Heine RJ, Ter Wee PM, Donker AJ, Gans RO. Renal handling of urate and sodium during acute physiological hyperinsulinaemia in healthy subjects. Clin Sci (Lond). 1997 Jan;92(1):51-8.
32. Faller J, Fox IH. Ethanol-induced hyperuricemia: evidence for increased urate production by activation of adenine nucleotide turnover. N Engl J Med. 1982 Dec 23;307(26):1598-602.
33. Cordain L, Eaton SB, Brand Miller J, Mann N, Hill K. The paradoxical nature of hunter-gatherer diets: Meat based, yet non-atherogenic. Eur J Clin Nutr 2002; 56 (suppl 1):S42-S52.
34. Cordain L, Brand Miller J, Eaton SB, Mann N, Holt SHA, Speth JD. Plant to animal subsistence ratios and macronutrient energy estimations in world wide hunter-gatherer diets. Am J Clin Nutr 2000, 71:682-92.
35. Heinzelin J, Clark JD, White T, Hart W, Renne P, WoldeGabriel G, Beyene Y, Vrba E. Environment and behavior of 2.5-million-year-old Bouri hominids. Science 1999; 284:625-29.
36. Rightmire GP, Lordkipanidze D, Vekua A. Anatomical descriptions, comparative studies and evolutionary significance of the hominin skulls from Dmanisi, Republic of Georgia. J Hum Evol. 2006 Feb;50(2):115-41. Epub 2005 Nov 4.
37. Cordain L, Watkins BA, Mann NJ. Fatty acid composition and energy density of foods available to African hominids: evolutionary implications for human brain development. World Rev Nutr Diet 2001, 90:144-161.
38. Oda M, Satta Y, Takenaka O, Takahata N. Loss of urate oxidase activity in hominoids and its evolutionary implications. Mol Biol Evol. 2002 May; 19(5): 640-53.
39. Abadeh S, Killacky J, Benboubetra M, Harrison R. Purification and partial characterization of xanthine oxidase from human milk. Biochim Biophys Acta. 1992 Jul 21;1117(1):25-32.
40. Xu P, LaVallee P, Hoidal JR. Repressed expression of the human xanthine oxidoreductase gene. E-box and TATA-like elements restrict ground state transcriptional activity. J Biol Chem. 2000 Feb 25;275(8):5918-26.
41. Dessein PH, Shipton EA, Stanwix AE, Joffe BI, Ramokgadi J. Beneficial effects of weight loss associated with moderate calorie/carbohydrate restriction, and increased proportional intake of protein and unsaturated fat on serum urate and lipoprotein levels in gout: a pilot study. Ann Rheum Dis. 2000 Jul;59(7):539-43.

Pridaj komentár