Mlieko – a rozvoj západných chronických ochorení

Publikované:25. marca 2019, 7:18
Zdroj:Szendi Gábor; Melnik, BC. Milk–the promoter of chronic Western diseases. Med Hypotheses. 2009 Jun;72(6):631-9.
Preklad:Ing.Imrich Galgóczi

Ešte aj v súčasnosti o mlieku tvrdia, že pre človeka je nevyhnutným zdrojom zdravia, dietetika a inštitúcie verejného zdravia v plnej šírke sú zástancami mliečnej propagandy. V skutočnosti vždy existovali vážne obavy o zdravotných účinkoch mlieka.

Ešte aj v súčasnosti o mlieku tvrdia, že pre človeka je nevyhnutným zdrojom zdravia, dietetika a inštitúcie verejného zdravia v plnej šírke sú zástancami mliečnej propagandy. V skutočnosti vždy existovali vážne obavy o zdravotných účinkoch mlieka.

Systém IGF (rastový faktor podobný inzulínu), GH (rastový hormón) a inzulín hrajú dôležitú úlohu pri normálnom raste ľudského organizmu. IGFBP (proteín viažuci rastový faktor podobný inzulínu) hrá dôležitú úlohu v tom, že ak viaže IGF-1, IGF-2 alebo IGF-3, budú nečinné. IGF1 a IGF-2 stimulujú bunkové delenie a IGF-1 tiež inhibuje programovanú bunkovú smrť. Tieto dve vlastnosti (zvýšené delenie a „nesmrteľnosť“ sú znakom rakovinových buniek). Zvýšené hladiny IGF teda napomáhajú k rozvoji a vývoji rakoviny.

Mlieko je bioaktívna látka, ktorá sa vyvinula počas evolúcie a slúži pre rast šteniat cicavcov. Kravské mlieko, ktoré v západných kultúrach nadšene konzumujú od detí po dospelých ako zdravý nápoj, obsahuje 4-50 ng / ml IGF-1 a 40-50 ng / ml IGF-2. IGF je prítomný aj po pasterizácii a homogenizácii mlieka. IGF hovädzieho dobytka a človek sú veľmi podobné, takže IGF kravského mlieka je veľmi aktívna v ľudskom tele. Vysoká spotreba mlieka u dospelých zvyšuje hladinu cirkulujúceho IGF v krvi dospelých o 10-20%, u detí o 20-30%. Je dôležité poznamenať, že iné proteíny tiež zvyšujú hladinu IGF, ale mlieko vedie týmto spôsobom a tiež znižuje hladiny IGFBP, čo zvyšuje hladiny aktívneho IGF.

Inzulínový index potravín naznačuje množstvo vylučovaného inzulínu indukované konzumovanou potravou. Oproti nízkemu inzulínovému indexu mlieka, mlieko indukuje tri až šesťkrát vyšší glykemický index. To platí aj pre fermentované (jogurty, kefír) a nekvasené produkty (vrátane tvarohu), celé a nízkotučné mlieko. Jedine u tvrdých, zrelých syroch sa znížil inzulínový index. Boli porovnávané dve skupiny detí, jedna konzumovala mäso jeden celý týždeň, druhá skupina ekvivalentné množstvo bielkovín formou mlieka (jeden a pol litra). Po jednom týždni sa hladiny inzulínu a IGF nezmenili u mäsožravcov, hladiny inzulínu sa zvýšila o 105% a o 19% pre IGF v skupine kde pili mlieko. 10 – 11-ročné mongolské deti pili denne 7 decilitrov mlieka a po štyroch týždňoch sa u nich hladiny IGF-1 zvýšila o 23% a hladina proteínu viažúceho IGF sa znížila. Ak niekto skonzumuje potrava s nízkym glykemickým obsahom a vypije k tomu 2 dcl mlieka, glykemický index potravín konzumovaných s mliekom sa zvýši o 300%.

Ako kazeínové proteíny, tak aj srvátkové proteíny obsahujú rastové faktory. Keď u detí porovnávali jeden a pól litra kazeínového proteínu so srvátkovým, v skupine s mliečnou bielkovinou hladiny IGF1 boli vyššie o 15% , ale hladiny inzulínu sa nezmenili, kým v skupine so srvátkovým proteínom inzulínová hladina na lačno o 21%, ale nezmenila sa hladina IGF-1. Situáciu ešte zhoršuje skutočnosť, že konzumácia vysoko glykemických potravín je typická pre západnú výživu.

V tele produkcia IGF-1 prináleží predovšetkým pečeni. U diabetických pacientov bol sledovali účinok inzulínovej infúzie, dôsledkom čoho hladina IGF-1 významne narástol, zatiaľ čo hladiny proteínu viažúce IGF-1 (IGFBP) sa nezvýšil. Z toho je zrejmé, že zvýšená hladina inzulínu spôsobený mliekom tiež stimuluje pečeň na produkciu IGF-1.

Vo vyspelých spoločnostiach sa počet detí s nadváhou zvyšuje, ktorému pre dojčiace matky počas tehotenstva, pitie mlieka vo veľkom prispeje. Obézne deti v neskoršom štádiu svojho života budú náchylné na zvýšenie telesnej hmotnosti, diabetes 2-ho typu, kardiovaskulárne ochorenia. „Obrovské deti“ mali hladinu IGF meranú v pupočnej šnúre, takmer dvojnásobnú v porovnaní s tými, ktoré sa narodili s normálnou hmotnosťou. Mnoho mlieka spôsobuje hyperinzulinizmus a inzulínovú rezistenciu a u matky vysoká hladina IGF-1 predimenzuje (robí ju väčšou) placentu, čo vedie k narodeniu „obrovských detí“.

Spotreba mlieka vedie k prudkému nárastu telesnej výšky. 10 – 11-ročné mongolské deti pitím 7 dcl mlieka za deň, náhle začali rásť. Chlapci v priemere 1 cm za štyri týždne a dievčatá v priemere 1,1 cm. (Je to 12 cm ročne). Chlapci, ktorí konzumovali dvojnásobnú dávku mlieka, vzrástli o 2,3 cm. Zvyšujúca sa telesná výška v západnej civilizácii je čiastočne spojená so spotrebou mlieka. Ak sa veľkosť tela zvyšuje tak, dokazuje to účinok mlieka na bunkové delenie.

U pacientov s PCO syndrómom mlieko nezvyšuje len inzulínovú rezistenciu, ale IGF-1 stimuluje produkciu androgénneho hormónu, zvyšujúc tým tvorbu chlpatenia a akné. U žien s PCO boli hladiny aktívneho IGF dvakrát vyššie ako u non-PCO. (Nie je prekvapujúce, že viac štúdií na PCO preukázalo zvýšené riziko endometrie a rakoviny vaječníkov./ Daniilidis a Dinas, 200 /)

Vysoké hladiny inzulínu a IGF-1 urýchľujú pohlavné dozrievanie. Keď metformínom zlepšil citlivosť na inzulín (čím sa znížili hladiny inzulínu a IGF-1), pohlavné dozrievanie sa posunulo o pol roka neskôr. (Toto nie je reklama pre metformín, ale len nepriamy dôkaz pre zrýchlené sexuálne dozrievanie.) Vieme, že za 100 rokov v západnom svete, o 3 roky skôr nastalo sexuálne dozrievanie, ktoré spôsobilo vážne problémy.

Problémy s akné môžu byť tiež pripisované prevažne mlieku, pretože rastové faktory stimulujú proliferáciu tukových buniek. Ľudia s akné majú dvojnásobné riziko karcinómu prostaty.
Spotreba mlieka počas tehotenstva vedie k narodeniu detí s nadváhou, ktoré počas svojho života budú obézne, diabetici a chorí na srdce. Obézne deti majú vysoké hladiny voľného IGF. Bohužiaľ, rovnaký osud čaká pôrody s nízkou hmotnosťou.

Veľa štúdií ukázalo, že vysoké hladiny IGF zvyšujú riziko nespočetných rakovín (prsníka, prostaty, hrubého čreva, krčka maternice, vaječníkov, endometrialnu rakovinu pľúc). Veľká metaanalýza zistila, že konzumácia mlieka a vápnika predstavuje vysoké riziko pre rakoviny prostaty. V Škandinávii je miera rakoviny vysoká kvôli vysokej spotrebe mlieka. V nórskej štúdii v skupine s vysokým konzumom mlieka v porovnaní so skupinou s nízkym konzumom mlieka, mali 3-násobne vyššie ako riziko rakoviny prsníka. Konzumácia materského mlieka počas tehotenstva tiež zvyšuje riziko neskoršieho karcinómu prsníka u potomkov.

Konzumácia materského mlieka počas tehotenstva tiež narúša vývoj fetálneho týmusu. Thymus je zodpovedný za separáciu vlastných a cudzích tkanív a narušený vývoj má tendenciu byť oneskorený na jednej strane zvýšenou odpoveďou na cudziu látku (alergiu) a na druhej strane rozpoznaním vlastného tkaniva ako nervu (autoimunita).

Súhrn
Iba človek pije mlieko, navyše mlieko od iného cicavca mimo dojčenia. To bude umelo zasahovať do fungovania systému GH / IGF / inzulínu a prispeje k rozvoju väčšiny civilizačných ochorení. Začína sa to už v živote plodu, keď je fetálne telo obzvlášť citlivé na účinky programovania. Veda o západnej výžive je krátkozraká, keď podporuje konzumáciu mlieka pre vývoj kostí, pričom jej dlhodobý účinok je rušivý. Najmä pre obéznych alebo rakovinových pacientov. (vlastná pozn.: – je rad štúdií, ktoré jednoznačne dokazujú, že nadmerná konzumácia vápnika, ako doporučenie „odborníka“ proti osteoporóze, spôsobuje pravý opak, t.j. stimuluje k odbúravanie kostného tkaniva).
V rozvojových krajinách konzumujú viac a viac mlieka a stimulujú spotrebu mlieka aj v civilizovaných krajinách. To bude mať vážne následky, ako je zrejmé aj z tohoto zhrnutia, že nepretržitá nadmerná stimulácia IGF-inzulínového systému je už aj v súčasnosti zdrojom vážnych zdravotných ťažkostí. Na spotreba mlieka by sme sa mali pozerať ako na zvyšok západnej stravy: historicky bola jej spotreba odôvodnená núdzovými podmienkami v čase biedy (nedostatok bielkovín, nedostatok vitamínu D) a jeho prežitie môže skôr ďakovať len tradíciám, nie jeho vplyvu na zdravie. Mliekarenský priemysel sa veľmi nelíši od tabakového priemyslu alebo priemyslu osviežujúcich nápojov: chce predávať svoj produkt a ak ho môže zneužiť pojmom zdravia, bude s tým žiť.

Daniilidis A, Dinas K. Long term health consequences of polycystic ovarian syndrome: a review analysis. Hippokratia. 2009 Apr;13(2):90-2.

Pridaj komentár