Aritmia, lowcarb a vedecký bluf!

Publikované:31. marca 2019, 11:41
Zdroj: Szendi Gábor
Preklad:Ing.Imrich Galgóczi

Zvyčajne nereagujem na všetky hlúposti, ale tak veľa ľudí mi poslalo vedecký blud čínskych „vedcov“ , že vygeneroval môj stimulačný prah k činu.

„Čínski vedci“ začínajú preberať vedúce miesto po „britských vedcoch“. Prinajmenej na takých bulvárnych mediálnych platformách ako je Index.hu alebo HVG.hu, nehovoriac teraz o malých bezhodnotných weboch, loviace na internete voľné informačné obsahy. Vystrašený priemerný čitateľ sa denno-denne stáva obeťou práve toho, čo mu ponúknu. Kto nemá dobre podložené vedomosti o tom, prečo žije a stravuje sa tak, ako, je vystavený bezbranne tým najhorším falošným správam. Aj pseudo spravodajstvá navzájom súperia medzi sebou o dôveryhodný vzhľad, takže dnes jeden vedecký blud- falošná informácia sa kŕmi šialenými výmyslami od „renomovaných výskumných pracovníkov“ podľa možnosti z „prestížnej univerzity“.

Čínski „výskumníci“ v marci 2019 roztrúbili svetom správu, že low-carb zvyšuje riziko arytmie srdcovej predsiene (atrium-lat. (Zhang et al., 2019). Hanba na takú konferencii, kde bol takýto abstrakt prijatý. Ak by ho prečítal aspoň jeden odborník, abstrakt by bol pristál v koši. Ale pretože sa to nestalo, stali sa novinkami v bulvárnych médiách. Predtým, ako sa pozriete na samotný „výskum”, je dobré trošku odkryť roh koberca, čo je pod ním nanosené.

Trochu o podnikateľskom zázemí
American College of Cardiology’s 68th Annual Scientific Session, t.j. na 68. výročnej konferencii Kolégia vedeckej konferencii americkej kardiológie, bolo v každej zo 16-tich sekcii, 50-370 abstraktov (krátky prednes alebo poster). Znamená to viac tisíce výskumných pracovníkov, ktorí zaplatia veľa na získanie účasti na konferencii, a nie je na zahodenie ani príjem z cestovného ruchu pre mesto, a pravdepodobne niečo padne aj do lona organizátorom konferencie. A ešte sme sa nezmienili o dotáciách farmafiriem a iných záujmových kruhoch. Stručne povedané: zorganizovať konferenciu je skvelý biznis. Takto nikto si teda nemyslí, že predložený abstrakt analyzuje rad odborníkov z hľadiska toho, či je vyhlásenie v ňom obsiahnuté vedecky prijateľné. Je dôležité sa na ňom zúčastniť, pretože každý výskumný pracovník musí svojej vlastnej univerzite neustále preukázať, aký je on vlastne dôležitý. Možno vyhlásiť, že ide o život vedca, aby nažbrdal nejakú gebuzinu na danú konferenciu. Poznám z osobnej skúsenosti- ako vedecký kolega-, čo sa deje v zákulisí „vedy“(poznamenáva Szendi G. – vl.pozn)

Poďme preskúmať trochu „výskum“
Dolovanie dát je dnes módne, nie je to len obľúbená zaujatosť Facebook-u a Goggle, s obľubou dolujú aj bádatelia na rýchlu publikáciu. Recept je jednoduchý: vezmi úmornou prácou vypracovanú databázu longitudinálného, 22-ročného výskumu iných, naval na to prehliadací program dát, a takto získané niečo podrob štatistickému analyzačnému programu za cieľom extrahovať dáta/výsledky „výskumu“, a vec je hotová. Ak sú výsledky absurdné, ak je to v rozpore so všetkými doterajšími výskumami, nie je to problém, pretože program štatistický ukázal, že výsledok je signifikantný. A toto je eso, ktoré všetko berie, ako sa hovorí. Je to v podstate činnosť na vysokej úrovni techniky bezdomovcov: hrab sa na smetisku dovtedy, kým niečo nenájdeš pod zub.

Naši „výskumníci“ začali dolovať v databáze AIRC (Atherosclerosis Risk Communities, t.j. v databáze Komunita risku Athelosklerózy). Táto sledovacia štúdia bola naštartovaná za účasti viac ako 15 000 účastníkov vo viacerých mestách v rokoch medzi 1987-89. Subjekty boli vypočúvané každé tri roky v demografických, životných a medicínskych témach, resp. o ich zdravotnom správaní
(https://en.wikipedia.org/wiki/Atherosclerosis_Risk_in_Communities).

Prečo je celá štúdia a závery z nej odvodené klamstvom?

1, Výskumníci boli spokojní s dotazníkom o výžive, ktorý aplikovali na začiatku sledovania v r. 1987. Na základe toho, predpokladať, že všetci účastníci sa budú stravovať rovnako počas 22 rokov, je absurdné, pretože dôsledkom rôznych chorôb, stravovanie ľudí sa významne môže zmeniť. To znamená, že prvotná klasifikácia o stravovaní nič nehovorí o tom, že neskôr sa kto ako stravoval.
2, Na základe prvého dietetického dotazníka boli vytvorené nasledovné skupiny podľa obsahu sacharidov v strave:
Spotreba okolo 35%
Konzumenti menej ako 35-44,8% sacharidov
Konzumenti medzi 44,8 až 52,4% sacharidov
Konzumenti viac ako 52,4% sacharidov

Ak sa neberú do úvahy diétne zmeny počas do 22 rokov, vplyvom ktorého sa vytvorí predsieňová arytmiu, potom v podstate merali to, že či stravovacie návyky pred 22 rokmi, sa dajú dať do súvislosti s predsieňovou arytmiou vyvinutou za 20 rokov. To je cca. niečo ako keby sme skúmali to, že do akej miery sa naplnili detské sny u niekoho počas jeho života.

Tu sa zastavme sa na chvíľu! ! Autori hovoria o low-carb strave. Pretože vytvorili skupiny s 9%-nými rozdielmi, takto skupinu s najmenšou konzumáciou sacharidov nemožno ani pri najlepšej snahe nazvať low-carb skupinou, lebo podľa nich skupina s najnižším príjmom sacharidov, ešte stále konzumovala typicky okolo 35%, čo je dosť ďaleko od diéty s nízkym obsahom sacharidov, ktorá ako vieme, obsahuje menej ako 5% sacharidov. Inými slovami, výskumníci varujú, aby sme sa neodklonili od západnej, 50-60% sacharidov obsahujúcej stravy, ktorá nás zaviedla k súčasnému alarmujúcemu zdravotnému stavu, lebo hneď sa stretnem s rizikom predsieňovej arytmie.

Má to však niečo spoločné s realitou?
Od jedného výskumu sa dá sa očakávať, že zapadá do doposiaľ zistených výsledkoch, alebo ak je to v rozpore, potom ho má veľmi dôkladne odôvodniť.

Mohli by sme citovať stovky štúdií, ktoré by dokazovali, že predsieňová arytmia je spojená s vysokým príjmom sacharidov. Napríklad v jednej štúdii, kde pacienti sa sťažovali na predsieňovú arytmiu počas najmenej 5 rokov, 61% z nich malo abnormálne hladiny cukru v krvi (39% boli prediabetici, 22% diabetici) (Johansen et al., 2008). Kombinovaná analýza dát 11 štúdií týkajúca sa 1 686 000 ľudí, medzi ktorými bolo 109 000 pacientov s predsieňovou arytmiou, došla k záveru, že diabetes zvyšuje riziko atriálnej arytmie o 40% (Huxley et al., 2011).

Nadmerný príjem sacharidov spôsobuje metabolický syndróm (vrátane vysokej hladiny cukru v krvi). Analýzou údajov 30 000 ľudí sa ukázalo, že metabolický syndróm v priemere zvýšil riziko atriálnej arytmie o 20% (Tanner et al., 2011).

Môžete byť obézny od sacharidov? Kombinovaná analýza dvadsiatich deviatich štúdií ukazuje, že obezita zvyšuje riziko predsieňovej arytmie v priemere o 28% (Aune et al., 2017). Ak však znázorníme rastúci index telesnej hmotnosti a riziko predsieňovej arytmie, môžeme získať oveľa alarmujúcejšie čísla:

Je vidieť, že už aj 25. BMI, kt. sa považuje za zdravé (napr. 170 cm muž 72,5 kg) je už vystavený riziku 20% predsieňovej arytmie! Ak vážite 86 kg (BMI = 30) pri 170 cm, tak ste vystavení trojnásobnému riziku arytmie. (Samozrejme, to neplatí pre tých, ktorí majú vysoký index BMI kvôli veľkým svalom.)

Vo svojom dôkladnom prehľade literatúry o Hu a Bazzanovi z r. 2014, preto zdôrazňujú potrebujú prehodnotiť low-carb diétu, lebo jeho sledovanie „znižuje kardiovaskulárne riziko“ (Hu a Bazzano, 2014).

Inými slovami, skutočnosť, že nižší príjem sacharidov zvyšuje riziko arytmie, je jednoducho lož. Nie je to výpočtová chyba, pretože jeden výskumník, ak sa dal na výskum, jeho základnou povinnosťou je poznať odbornú literatúru danej témy- hoci aj povrchne. Toto vedecké stonanie zaznamenal 12 (!) výskumníkov. Pokiaľ nie sú do počtu zahrnutý aj vrátnik a upratovačka, môžeme povedať, že na tomto plagáte v zhlukoch viseli výskumníci, len aby dostali nejakú publikáciu. Zrejme vedeli, že čelia našim súčasným, dobre uznaným vedomostiam, len chceli jeden poster, a článok v časopise kardiologickej konferencii, čo bude mať veľký ohlas. Lenže aj jeden prd môže byť hlučný, ktorý taktiež nedostane veľké ocenenie. Skutočnosť, že tento vedecký prd konferencia kardiológie prijala a necítili, že tu niečo strašne smrdí, kvalifikuje kardiológiu.

Zdravý životný štýl so zníženým príjmom sacharidov je neustále útočiskom médií, ale aj medicíny a dietetiky. (Novinku zverejnila aj Medicalonline!) Neviem, kto je čím motivovaný, ale jedna vec je istá: tí, ktorí takéto správy vytvárajú alebo distribuujú k vôli zopár like-ov na sociálnych médiách, riskujú zdravie ľudí, ktorí sú od správ váhaví, neistí.

Pridaj komentár