Včasný príjem gluténu: máme riskovať zdravie nášho dieťaťa?

Publikované:20. mája 2019, 13:57
Zdroj:Szendi Gábor
Preklad:Ing.Imrich Galgóczi

Od roku 2009, bez akéhokoľvek vedeckého zdôvodnenia sformulovali návrh, že dojčatám treba dávať glutén medzi 4- 6 mesiacmi, aby si „zvykli“. Odporúčanie nezostalo neúčinné: ročne, takmer na dvojnásobok zrástol počet novo diagnostikovaných diabetických detí 1.-ho typu.

V roku 2009, na základe odporúčania WHO, maďarské verejné zdravotníctvo doporučilo, že matky počas dojčenia majú zavádzať glutén formou sušienok vo veku 4 až 6 mesiacov. Návrh, samozrejme, na nižších úrovniach je niekedy až do prenasledovania matiek, ktoré sú odolné voči odporúčaniu, pretože „horliví strážcovia“ hovoria že „takýto postoj“ poškodzuje ich vlastné dieťa. V mnohých ľuďoch stále existuje určitá úcta k lekárskej vede, ktorá už toľkokrát diskreditovala sám seba, a ak maznaví odborníci sa odvolávajú na budúce zdravie dieťaťa, matky majú tendenciu veriť v protichodné vyhlásenia.

Aká je situácia na Slovensku?
Vlastná poznámka
Milý čitateľ, z časovej tiesne som nehľadal podobné informácie, kde by sa odvolávali priamo na WHO, ako na sväté písmo, ktoré neslobodno nedodržať. Uviedol som len zopár kontaktov webov, kde sa píše o tejto téme. Poradie jednotlivých usmernení nie je smerodajný, je náhodný, takže nepredstavuje žiadnu nadradenosť.
Úvodom len toľkoto: „Alarmujúce je, že za posledné desaťročia sa počet detí s DM1 zvýšil takmer 20-násobne a tento neustále vzrastajúci trend rezonuje ako celosvetový problém. Vek zistenia diagnózy sa výrazne posúva, pričom diabetes 1. typu je často diagnostikovaný už v útlom detstve a nekompromisne sprevádza pacientov celý život.“
https://dia.hnonline.sk/977767-dia-deti-v-materskych-skolach-a-derave-zakony
Neviem, že ako ste s tým Vy, milý čitateľ, ale spolitizovanie a zavedenie oslavy diabetických dní detí sa mi zdá viac než cinické, hlavne v tom prípade, keď dotyčné zdroje deklarujú , citujem: „Deti ani ich rodičia za vznik ochorenia nemôžu a nijakým spôsobom nemohli jeho rozvinutiu zabrániť.“
https://www.nestlebaby.cz/sk/ako-zavadzat-lepok-v-strave-dojciat/
https://mamaaja.sk/clanky/babatko/kedy-je-najvhodnejsie-zavadzat-obilniny-a-teda-lepok-do-stravy-najmensich

Pokračovanie pôvodného článku.
Cieľom unáhleného a úplne neopodstatneného odporúčania WHO je zabrániť celiakii , alebo ináč povedané vývoji citlivosti na múku. Zdá sa však, že rozsiahly populačný experiment, ktorý už bol vyhlásený za neúspešný, končí s výsledkom, že počet celiakií sa nezníži, ale môže sa dokonca zvýšiť a spolu s ním môže rásť incidencia cukrovky závislej od inzulínu, t.j. cukrovka 1.-vého typu.

Zopár slov o gluténe
Glutén je jedným z proteínov v obilninách, ktorý pozostáva z gliadínu a glutenínu. Z pomedzi niektorých typov gliadínu, predovšetkým alfa-gliadí je zodpovedný za naštartovanie autoimúnnej reakcie, dôsledkom ktorého klky tenkého čreva začínajú chradnúť, u chorého sa prejaví hnačka, dôsledkom poruchy absorpcie nastane chudnutie, vyvinie sa anémia a stav nedostatku vitamínov pacienta. Je dôležité vedieť, že gliadín je čiastočne nestráviteľný, pozostávajúci z 33 aminokyselín, ktoré sa priľnú k črevnej stene a robia ju priepustnou (Sapone et al., 2012). Gliadínové fragmenty, ktoré takto prejdú cez steny čriev, majú tendenciu spúšťať autoimunitné procesy(nehovoriac o tom, že tieto fragment sú schopné prejsť cez bariéru krv-mozog, kde dokázateľne komplexne poškodzujú mozgové bunky; vlastná poznámka). Z genetických dôvodov trpí 50% kaukazských rás celiakiou (Cecilio a Bonatto, 2015). Je však dôležité vedieť, že existuje aj neceliakálna citlivosť na lepok, ktorá sa nedá zistiť ani zo vzorky tenkého čreva, ani krvným rozborom, napriek tomu môže spôsobiť mnohé ochorenia. Niektoré autoimunitné ochorenia a mnohé neurodegeneratívne ochorenia sú spojené s gluténom ako faktorom spúšťania a udržiavania stavu, a medzi autistami a schizofrenických pacientov je pozoruhodne častý výskyt skrytej citlivosti na glutén (Sapone et al., 2012). Okrem toho, obilniny obsahujú mnoho ďalších proteínov, ktoré spôsobujú rôzne alergie.

Početné štúdie ukázali, že prevalencia celiakie sa v posledných desaťročiach znásobila. Podľa jednej štúdie, sa štvornásobne zvýšila citlivosť na múku v populácii pod 50 rokov (Rubio Tapia et al., 2009). Mnohí sú zmätení z tohto javu, pretože ľudstvo konzumuje obilniny cca 5-10 tisíc rokov, a prečo práve teraz je problémom. Lenže do 19. storočia pestovali také obilniny, v ktorých alfa-gliadín sa vyskytoval v oveľa menšom množstve, alebo úplne chýbal (Van Herpen et al. 2006; Salentijn et al., 2009). Súčasnú, nebezpečnú úroveň obsahu alfa-gliadínu v obilí na chlieb, môžeme ďakovať usilovným šľachtiteľom rastlín, a západná populácia- sledujúc odporúčania dietológov a lekárov-, konzumuje v čoraz väčšom množstve obilniny. To, či niekto reaguje na alfa-gliadín imunologickými alebo nervovo systémovými sťažnosťami, závisí od viacerých faktorov. Z pomedzi nich, jedným je to, že daná osoba je nosičom koľkých rizikových alélových a génových variantov (každý gén pozostáva z dvoch alél), druhou je skonzumované množstvo alfa-gliadínu. Takže počet chorých na celiakiu a jedincov so latentnou citlivosťou na lepok z časti preto rastie, lebo neustále sa zvyšuje spotreba obilnín, a tým aj spotrebou alfa-gliadínu. V USA je ročná spotreba lepku na obyvateľa 6 kg (Kasarda, 2013). Ale aj rôzne lieky môžu spôsobiť celiakiu, tak napr. riziko citlivosti na glutén sa zvyšuje päťnásobne inhibítormi protónovej pumpy podávaný v dospelosti pri refluxe (Lebwohl et al., 2014).

Vo WHO, keď videl rýchlo rastúcu zjavnú a skrytú citlivosť na lepok, potešil ich prieskum Jill Norrisa a spol., z roku 2005, v ktorej autori zistili, že riziko celiakie bolo najnižšie, keď dojčatá vo veku od 4 do 6 mesiacov boli oboznámené s gluténom (Norris et al., 2005).

Je výhodné včasné zavedenie gluténu?
Odporúčanie je nezodpovedné, bezohľadné a vedecky nepodložené. Hlavným problémom pri Norrisovom testovaní je, že ich výsledky nie sú štatisticky významné. Vo vede jeden prieskum nič nepreukazuje ani vtedy, keď výsledky sú štatisticky významné, ale ak nie, výsledky majú len signalizačnú hodnotu, nemali by sa ihneď používať na zavedenie dietetických odporúčaní pre obyvateľstvo. Ďalšou slabinou štúdie je, že matky boli opýtané každé tri mesiace (čo robí skupinovú klasifikáciu časového zavedenia gluténu neistou) a že tri štvrtiny detí už do veku 6 mesiacov konzumovali kravské mlieko. Niektoré bielkoviny kravského mlieka vyvolávajú rovnaký účinok ako glutén u pacientov s celiakiou (Kristjánsson et al., 2007) a kravské mlieko aj glutén môžu spôsobiť cukrovku 1. typu, ak sú podávané do 1 roka veku. Je to spôsobené podobnou molekulovou štruktúrou alfa-gliadínu a určitých mliečnych proteínov (Vojdani a Tarash, 2013).

Najhoršou chybou pri návrhu testu je však nasledovné:, ak matka počas tehotenstva a dojčenia konzumuje jedlo obsahujúce glutén, imunitný systém plodu a dojčiat s krvou matky a materského mlieka sa už stretáva s gluténom, ešte pred tým, keď ho dojča cez ústa ani neprijal/nedostal (Chirdo et al. , 1998). Od tohto bodu je východiskovým bodom to, že dojčatá – na základe zahlásenia matky – sa prvýkrát stretla s lepkom v rôznych časoch.

Aspoň dve štúdie už skoršie popreli, že by včasný príjmu gluténu ovplyvnil vývoj celiakie (Peters a kol., 2001; Ascher a kol., 1997). V roku 2015 bolo publikovaná súhrnná práca 21 štúdií, skúmajúce účinok príjmu gluténu a autori uviedli, že ani načasovanie príjmu gluténu, ani zavedenie laktácie počas dojčenia neznižuje riziko vzniku celiakie (Szajewska et al., 2015). Inými slovami, ak je medzi predchodcami chorý na celiakiu alebo diabetes 1.-ho typu, potom matka urobí najlepšie pre svoje dieťa, ak dieťa počas celého života bude na strave bez obsahu gluténu, a dokonca ani matka nemá jesť jedlo obsahujúce glutén počas tehotenstva a dojčenia.

Možný dôsledok odporúčania
Celiakia a diabetes 1.-ho typu sa často prekrývajú alebo nasledujú za sebou v dôsledku prekrývajúcich sa predispozičných génov (Serena et al., 2015). Vzhľadom k tomu, že príjem gluténu vo 4 až 6 mesiaci dieťaťa neznižuje vývoj celiakie, ale urýchľuje vznik celiakie a diabetu 1. typu, bolo by rozumnejšie zavádzať glutén čo najneskôr, aby vývoj dieťaťa tieto choroby narušili čo najneskôr. Mnohých rodičov, ktorí chcú nakŕmiť svoje deti bezgluténovými pokrmmi tak dlho, ako je to len možné, sú zmätení odporúčaniami verejného zdravotníctva, pretože sa obávajú, že ich dieťa bude autoimunitné preto, lebo so zavedením gluténu čakali až do návštevy materskej školy. V skutočnosti to znižuje riziko vzniku ochorenia.

Výsledkom „Veľkého experimentu“ verejného zdravotníctva bude, že už aj doteraz narastajúci počet nových prípadov diabetu 1.-ho typu za rok, mohli by nabrať ešte dramatickejší nárast. Samotná skutočnosť, že počet novodiagnostikovaných prípadov (viď. incidenciu na grafe) neustále rastie, svedčí o tom, že sa neustále zvyšuje úloha faktorov provokujúce autoimúnne procesy. Čiastočným výsledkom „Veľkého experimentu“ je, že počet diagnostikovaných nových prípadov v tomto roku je takmer dvojnásobný v porovnaní s počtom novo diagnostikovaných pacientov z roku 2009 (pozri graf). Nezabúdajme na to, že ak niekto bude diabetikom 1.-ho typu alebo chorým na celiakiu , ešte stále nie je neskoro vysadiť lepok, mlieko a mliečne výrobky, lebo na jednej strane napríklad u diabetikov nie je jedno, dokedy zostanú funkčné beta-bunky, na strane druhej, kto už trpí poruchou imunitného systému, môže očakávať, že sa vyskytnú aj ďalšie počas života danej osoby.

V prípade celiakie je stále kontroverzná, ale pri diabete 1.-ho typu sa už dokázalo, že minimálny denný príjem 2 000 IU vitamínu D (tj 2 – 3-násobok odporúčanej dávky) u dojčiat znižuje riziko vzniku tohto ochorenia. (Hyppönen et al., 2001).

Jedinci kmeňa NOD myší sú geneticky citliví na diabetes 1.-ho typu a počas svojho normálneho chodu života, 64% z nich sa stane diabetikom. Pri diéte bez lepku sa však choroba rozvinula len u 15% z nich. U myší, ktoré v plodovom veku sa nestretli s gluténom, t.j. aj ich matky udržiavali na bezlepkovej diéte, len u 6% z nich sa vyvinula cukrovka (Buschard, 2011). Takže je na zváženie ten návrh, že matky by mali prejsť na bezlepkovú diétu ešte pred tehotenstvom. Dostal som nejeden list, v ktorom zúfalí rodičia napísali, že sú odhodlaný urobiť čokoľvek, len aby sa jej dieťa vyliečilo z diabetu 1.-ho typu. Ak sa choroba už vyvinula, žiaľ, je už neskoro urobiť čokoľvek. Ale na prevenciu by stačilo urobiť „toľko“, že matka (nebodaj celá rodina?) vysadí zo svojho jedálnička tento nebezpečný proteín.

Verejné zdravie by sa malo zamerať skôr na skutočné metódy prevencie, ako na ďalšie zhoršovanie situácie nezodpovednými činnosťami.

Pridaj komentár