Svaly ako najväčší orgán produkujúci hormóny

Publikované: 9. júna 2019, 11:33
Zdroj:Dr.Kazai Anita:Ingyenes csodagyógyszer – legnagyobb hormontermelő szervünk…
Preklad:Ing.Imrich Galgóczi

Energetická bilancia propagovaná veľkými potravinárskymi spoločnosťami je klamstvom, pomocou extra cvičenia nemožno vyvážiť škodlivé účinky nadmerného príjmu kalórií. Telesné cvičenie nie je metódou na chudnutie, avšak najlepší liek, ktorý si možno predstaviť, a výskum v posledných rokoch začína objavovať mechanizmy, ktoré stoja za účinkami cvičenia na udržanie zdravia, a vplyvu na predĺženie života.

Kvôli fyzickej nečinnosti zomiera viac ľudí, ako celkovo dôsledkom obezity, fajčenia a cukrovky, píše Steven Blair, verejný zdravotnícky pracovník, ktorý považuje fyzickú nečinnosť za najväčší problém verejného zdravia 21. storočia, publikovaný v British Journal of Sports Medicine. Vo svojom článku sa sťažuje, že väčšina lekárov neuznáva obrovský význam cvičenia. Aj keď výskum ukázal, že obézne osoby, ktoré majú aspoň priemernú fyzickú kondíciu, majú polovičnú šancu na smrť z najčastejších kardiovaskulárnych ochorení ako tí, ktorí majú normálnu hmotnosť bez telesnej kondície, väčšina lekárov nemeria stav ich zdatnosti. nepomáha im v tom, aby sa začali pohybovať, a ak odporučia nejaké cvičenie, navrhujú, že to pomôže schudnúť. Toto je zlá správa, tvrdí Blair, ako je teraz už známe,  cvičenie nemá veľa čo do činenia s telesnou hmotnosťou: ten, kto sa pohybuje, v dlhodobom horizonte takisto priberá, len menej, ako neaktívny jedinci.

Normálnu telesnú hmotnosť nemožno udržať cvičením, ale pohybom a konzumáciou menej kalórií (najmä konzumáciou menej cukru). Tí, ktorí kvôli tomu začnú cvičiť (trénovať nejaké fyzické cviky) aby schudli, budú čoskoro sklamaní, takže prestanú trénovať a nebudú profitovať z iných skutočných pozitívnych účinkov fyzickej aktivity.

Stovky účinných látok
Kostrové svaly tvoria celkovo najväčší orgán tela a donedávna sme si mysleli, že ich úloha bola vyčerpaná pri zabezpečovaní držania a pohybu tela. V posledných rokoch však veda zistila, že kontrakcie svalových buniek produkujú stovky rôznych proteínov, ktoré podobne ako hormóny, sa dostávajú do všetkých ostatných orgánov tela prostredníctvom cirkulácie a pomáhajú zachovať alebo obnoviť ich zdravie. Ak neexistuje svalová kontrakcia – cvičenie – nebudú produkované tieto protizápalové, vaskulárne a kostné protektory, tieto molekuly kt. blokujú tvorbu rakoviny a starobnú demenciu, ktoré v konečnom dôsledku tiež predlžujú životnosť. Náš najväčší orgán sa podieľa aj na regulácii metabolizmu, ak sa pohybujeme, molekuly, produkované sťahovanými svalovými bunkami, zaslané do tukového tkaniva zvyšujú spaľovanie tukov, dôsledkom zaslaných molekúl do pankreasu, bunky produkujúce inzulín sa regenerujú a samotné svalové bunky sa stanú citlivejšie na inzulín. O už skoršie známom erytropoetíne (EPO), známy tiež ako dopingové činidlo, sa nedávno zistilo, že ho produkuje aj kostrové svalstvo a okrem toho, že zvyšuje svalovú hmotu a zásobuje svaly krvou, normalizuje glukózovú toleranciu a hladiny inzulínu pokusných zvierat na diéte s vysokým obsahom tukov, t.j. zabraňuje vzniku diabetu.

O cvičení možno povedať, že je skutočným všeliekom – je preventívny a lieči mnohé choroby – ktorej príčina je, že väčšina chorôb nie je navzájom nezávislá. Ako Bente Pedersen načrtáva, choroby ako – diabet typu 2, kardiovaskulárne choroby, hypertenzia, rakovina hrubého čreva a prsníka, demencia a depresia, sú členmi siete chorôb, ktoré všetky sa prejavujú dôsledkom fyzickej nečinnosti, fyzickej inaktivity (Comprehensive Physiology, Muscle as a secretory organ [Sval, ako sekrečný orgán]).

Nervový a imúnny systém
Jeden z hormónov produkovaný kostrovým svalstvom, ktorý z časti produkuje mozog, a pretože bol skôr objavený ten posledne menovaný, sa nazýva neurotrofický faktor (rastový nervový faktor) odvodený od mozgu (brain-derived neurotrophic factor, skratka BDNF)-, hrá podstatnú úlohu pri prežití a rozmnožovaní neurónov, pri jeho nedostatku medzi inými sa vyvinie napr. Alzheimerova choroba, zhoršené vedomie, depresia a obezita. Okrem fyzickej nečinnosti poznáme ešte jeden dôvod, dôsledkom čoho klesá koncentrácia tohto hormónu v obehu, a to je vysoká hladina cukru v krvi, pretože mozog produkuje pri hyperglykémii menej BDNF. Aj v tejto oblasti sa teda ukázalo, že vo vývoji uvedených chorôb sa nezávisle od seba podieľa vysoká sacharidová výživa a nedostatok pohybu.

Hormóny produkované počas cvičenia tiež pomáhajú vo funkcii imunitného systému, čiastočne kvôli takto vzniknutému protizápalovému účinku, sa vysvetľuje protirakovinový účinok. Na druhej strane, niektoré svalové hormóny (miokíny, ako napríklad interleukín-6) aj priamo inhibujú rast nádorových buniek, ale aj zvýšený „spaľovaný odpad“ ktorý vzniká pri svalovej aktivite a generuje vznik zmutovaných buniek, tieto zlikviduje.

Dávkovanie
Podľa Americkej akadémie športovej medicíny, ak sa pohybujeme len toľko, koľko odporučuje oficiálne stanovisko verejného zdravia USA, znížime možnosť predčasného úmrtia pri niektorých srdcových ochorení až o 40% , a riziko vzniku diabetu znížime o 58%, – inak, takýto účinok má aj najčastejšie predpísaný antidiabetický (profylaktický) prostriedok. Ak sa riadime americkou smernicou, ktorá navrhuje 150 minút v priemere alebo 75 minút intenzívneho cvičenia týždenne (do prvej patrí napríklad chôdza, spoločenský tanec, jazda na bicykli, behanie, plávanie), o 50% klesne riziko rakoviny prsníka a 60% riziko rakoviny hrubého čreva. Ďalšia štúdia ukázala, že najmenej fit muži majú o 70% väčšiu šancu na rozvoj rakoviny pľúc ako tí, ktorí boli trénovaný, a tie nádory, u ktorých sa nepreukázalo, že pohyb má preventívny účinok – taká je rakovina prostaty -, sa dajú liečiť s väčšou pravdepodobnosťou, ak daná osoba vykonáva pravidelné cvičenia.

Starnutie – omladenie

V okruhu starších ľudí, stav fitness, nezávisle od veľmi nebezpečnej abdominálnej alebo všeobecnej obezity, predpokladá riziko smrti, takže lekári by mali venovať osobitnú pozornosť skutočnosti, že ich starší pacienti , obézni či normálnou telesnou váhou, by mali byť zapojení do pravidelnej fyzickej aktivity, píše sa v liste Americkej lekárska asociácie, a podľa štúdie Cardiorespiratory Fitness and Adiposity as Mortality Predictors in Older Adults, zverejnenej Americkou akadémiou vied – (kardiorespiračná zdatnosť a adipozícia ako prediktor úmrtnosti u starších dospelých) -, u starších ľudí vykonávajúci pravidelné cvičenia, natoľko vzrastie počet neurónov v oblasti mozgovej pamäte, ako keby tieto osoby sa boli vrátili dva roky späť v čase (Exercise training increases size of hippocampus and improves memory – Cvičenie zvyšuje veľkosť hipokampu a zlepšuje pamäť). Tréning tiež udržiava mladým aj mozgové oblasti zodpovedné za myslenie, ako aj to, že len telesný pohyb (a poskytovanie prostredia bohatého na sociálne interakcie) aktivuje niektoré gény zodpovedné za dlhú životnosť.

Mimochodom, športovať sa oplatí tiež v staršom veku. Časopis Neurocase informoval o prípade Olgy Kotelkovej, ktorá vychovala dve deti a pôsobila ako učiteľka, začala športovať ako dôchodkyňa vo veku 65 rokov. Táto žena, narodená v r. 1919, až do svojej smrti v roku 2014, vyhrala vo svojej vekovej kategórií 750 zlatých medailí na pretekoch World Masters Athletics uskutočnené pre osoby staršie ako 35 rokov, a medzitým nastavila niekoľko svetových rekordov v mnohých športových disciplínach. Preskúmanie jej mozgu ukázal, že jej šedá hmota sa vo veku 93 rokov takmer nezmenšila, a hoci jej biela hmota v niektorých oblastiach vykazovala známky starnutia, jej nervová integrita bola porovnateľná s osobami, mladšími o niekoľko desaťročí.

Deti a spoločnosti
Na rozdiel od všeobecne skloňovanej predstavy, nie nečinnosť-inaktivita vedie k obezite, ale naopak: obézne deti sa pohybujú čoraz menej a podľa štúdií dokonca ak aj chodia do telocvične, doma sa pohybujú menej a svoje telo odmeňujú viac jedlom. O tomto jave hovorí kanadský obezitológ Yoni Freedhoff , ktorý môžete sledovať aj na YouTube (Rebranding Exercise: Why Exercise is the World’s Best Drug, Just Not a Weight Loss Drug [ Prehodnotenie tréningu: prečo je to, že šport je najlepším liekom na svete, ale nie je prostriedkom na schudnutie]).
Obezitu v detstve teda nemožno zabrániť len podporou fyzickej aktivity. Ako zdôrazňuje aj Freedhoff, nie sedavý spôsob života spôsobuje obezitu, ale vysoko-kalorické stravovanie, ktorých účinok sa telesnou aktivitou nedá vyvážiť, ako si to 70% dospelých myslí. Potravinársky priemysel je zodpovedný za šírenie takejto miery mylnej predstavy, ktorý telesnú aktivitu používa ako marketingový nástroj: jeden austrálsky prieskum napríklad ukazuje, že deti vo veku od 5 do 14 rokov, ktoré sa venujú organizovaným športovým aktivitám, sa vo svojich kluboch stretávajú s obrovským množstvom propagovaných nezdravých potravín, čo podkopáva športové ciele podpory a rozvoja zdravia.

Nebudeme schudnúť len kvôli fyzickej aktivite, ale fyzické cvičenie neporovnateľne lepšie chráni naše zdravie, ako akékoľvek farmaceutické tabletky. A to zostane tak aj v živote našich potomkov: vďaka veľkému množstvu molekúl produkovaných svalmi a zložitosti regulačných procesov, farmaceutický priemysel, hoci sa o to snaží, nikdy nebude schopný produkovať taký produkt, ktorý by mohol napodobniť priaznivé účinky pohybu.

Vlastná poznámka: Takže, nepodceňujte benefity pravidelného pohybu. Z viacerých dôvodov môžem vyhlásiť, že NIE JE LEPŠÍ ČAS začať využívať prírodou dané mechanizmy na ochranu nášho zdravia, ako pred nami stojace letné obdobie!

Imro Galgóczi

Pridaj komentár